DOI article:
Veselý, Marian: Slovenské knižné umenie a ilustrácia 1948-1985
DOI Page / Citation link: https://doi.org/10.11588/diglit.31180#0070
66
Mařím BewJca. iíasírácia z Tcn-iTu/; P. O. Hviszdosíav,
Hájmkova žena, 1956. Foío M. Veseíi/
aj vo vztahu k literárnej predlohe. Preto tak
harmonizuje jeho výtvarný názor, programovo
sa usilujúci o slovenský charakter výrazu, so
svojrázom Slovenských uspávaniek, Sloven-
ských rozprávok, Slovenských piesní alebo
s myšlienkovým odkazom Sládkovičovho Detva-
na či Hviezdoslavovej Hájnikovej ženy.6 V tomto
smere tkvie sila Benkovho podnětu. ,,Tým, že
uplatňoval originálnu typológiu slovenskej zeme
a člověka v heroizujúcich a monumentalizujú-
cich tvaroch a výrazoch, nadobudol literárny
obsah Benkom ilustrovaných práč nezastupitel-
né slovenský charakter, příznačná náladovost,
lokalizáciu".? Benka sa v spolupráci na tvorbě
knihy neobmedzoval na vytvorenie obligátnych
sprievodných ilustrácií k textu. Aj keď nevy-
konával funkciu grafického úpravcu, chápal
knihu ako celok, ilustrácie komponoval nielen
v ideovom kontexte s obsahom diela, ale aj
v súvislostiach ich vizuálneho uplatnenia na
stránke knihy.s V jeho ilustračnom přej ave do-
minuje perokresba a kresba kolorovaná akvare-
lom poměrně úzkej farebnej stupnice základ-
ných tónov. ,,Z klasickej ilustrácie preberá Ben-
ka primárnosť jednoznačnéj lineárněj kresby
a sekundárnost koloruj úcej, skór dekorativně
ako výrazovo využitej farby. Pokojná, monu-
mentalizujúca symbolická interpretácia najlep-
šie zodpovedá významným pamiatkam 1'udovej
slovesnosti a dielam klasikov slovenskej litera-
túry."9 Příbuzné črty s Benkom-ilustrátorom
majú ilustrátoři spriaznení s orientáciou Benku-
-maliara, resp. ilustrátoři v analogickom zmysle,
siahajúci za podnetmi v národnej slovesnej tra-
dicii. Tak vo svojej době jedni z najplodnej-
ších ilustrátorov Karol Ondreička (1898—1961)
a Emil Makovický (1908) rozvíjali ilustračný
přejav na báze žánrových výjavov, umožňuj ú-
cich uplatnit popři íunkčno-výtvarných záme-
roch i určité, domácími aspektmi, typológiou
postáv a prostredia motivované ideové ciele.^
Spoločný menovateï v rovnocennosti funkčnej
zložky s výtvarno-estetickou je charakteris-
tickým znakom najpočetnejšej a v prvých štá-
diách vývinu ilustračnej tvorby tohto obdobia
i najvýznamnejšej orientácie ilustrátorov. Túto
polohu závažným spósobom posilnili českí uměl-
ci pósobiaci v slovenskej výtvarnej kultúre —
Ján Hála a Jaroslav Vodrážka. Ilustrácie J. Hálu
(1890—1959), spravidla perokresby tušom kolo-
rované akvarelom, sú organickou súčasťou jeho
maliarskej tvorby. ^ Vystupňoval v nich roz-
právkovo-idylický charakter svojich ludových
typov, pre ktoré sa inspiruj úco zahladel do svoj-
rázu podtatranského Važca. Štylizácia a ideali-
zácia postáv a věcí, ktorá v maliarskych dielach
pôsobi preexponovane, sa v ilustráciách prilie-
havo uplatnila. Zjednocujúcim činitelom u Hálu
je kresba. Maliarske práce tým nadobudli ilus-
tratívny charakter, a ilustrácie zasa svojou čis-
to koloristickou funkciou farieb blížia sa cha-
Mařím BewJca. iíasírácia z Tcn-iTu/; P. O. Hviszdosíav,
Hájmkova žena, 1956. Foío M. Veseíi/
aj vo vztahu k literárnej predlohe. Preto tak
harmonizuje jeho výtvarný názor, programovo
sa usilujúci o slovenský charakter výrazu, so
svojrázom Slovenských uspávaniek, Sloven-
ských rozprávok, Slovenských piesní alebo
s myšlienkovým odkazom Sládkovičovho Detva-
na či Hviezdoslavovej Hájnikovej ženy.6 V tomto
smere tkvie sila Benkovho podnětu. ,,Tým, že
uplatňoval originálnu typológiu slovenskej zeme
a člověka v heroizujúcich a monumentalizujú-
cich tvaroch a výrazoch, nadobudol literárny
obsah Benkom ilustrovaných práč nezastupitel-
né slovenský charakter, příznačná náladovost,
lokalizáciu".? Benka sa v spolupráci na tvorbě
knihy neobmedzoval na vytvorenie obligátnych
sprievodných ilustrácií k textu. Aj keď nevy-
konával funkciu grafického úpravcu, chápal
knihu ako celok, ilustrácie komponoval nielen
v ideovom kontexte s obsahom diela, ale aj
v súvislostiach ich vizuálneho uplatnenia na
stránke knihy.s V jeho ilustračnom přej ave do-
minuje perokresba a kresba kolorovaná akvare-
lom poměrně úzkej farebnej stupnice základ-
ných tónov. ,,Z klasickej ilustrácie preberá Ben-
ka primárnosť jednoznačnéj lineárněj kresby
a sekundárnost koloruj úcej, skór dekorativně
ako výrazovo využitej farby. Pokojná, monu-
mentalizujúca symbolická interpretácia najlep-
šie zodpovedá významným pamiatkam 1'udovej
slovesnosti a dielam klasikov slovenskej litera-
túry."9 Příbuzné črty s Benkom-ilustrátorom
majú ilustrátoři spriaznení s orientáciou Benku-
-maliara, resp. ilustrátoři v analogickom zmysle,
siahajúci za podnetmi v národnej slovesnej tra-
dicii. Tak vo svojej době jedni z najplodnej-
ších ilustrátorov Karol Ondreička (1898—1961)
a Emil Makovický (1908) rozvíjali ilustračný
přejav na báze žánrových výjavov, umožňuj ú-
cich uplatnit popři íunkčno-výtvarných záme-
roch i určité, domácími aspektmi, typológiou
postáv a prostredia motivované ideové ciele.^
Spoločný menovateï v rovnocennosti funkčnej
zložky s výtvarno-estetickou je charakteris-
tickým znakom najpočetnejšej a v prvých štá-
diách vývinu ilustračnej tvorby tohto obdobia
i najvýznamnejšej orientácie ilustrátorov. Túto
polohu závažným spósobom posilnili českí uměl-
ci pósobiaci v slovenskej výtvarnej kultúre —
Ján Hála a Jaroslav Vodrážka. Ilustrácie J. Hálu
(1890—1959), spravidla perokresby tušom kolo-
rované akvarelom, sú organickou súčasťou jeho
maliarskej tvorby. ^ Vystupňoval v nich roz-
právkovo-idylický charakter svojich ludových
typov, pre ktoré sa inspiruj úco zahladel do svoj-
rázu podtatranského Važca. Štylizácia a ideali-
zácia postáv a věcí, ktorá v maliarskych dielach
pôsobi preexponovane, sa v ilustráciách prilie-
havo uplatnila. Zjednocujúcim činitelom u Hálu
je kresba. Maliarske práce tým nadobudli ilus-
tratívny charakter, a ilustrácie zasa svojou čis-
to koloristickou funkciou farieb blížia sa cha-