Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1987)

67


Jaroslav Vodrážka, iíasírácia z P. Dobšmski),
Sí^cov^ kóá, 1959. Foto M. Veselý
rakteru jeho obrazov. Tak ako jeho malbu, aj
ilustračnú tvorbu najvýraznejšie charakterizuje
hlboký vztah k slovenskému folklóru, čo sa od-
ráža aj v motivácii výtvarných práč, v inter-
pretácii představy o írečitom slovenskom pro-
středí a ludových typoch.^ Kým Hála přistupo-
val k výtvarnej spolupráci na knihe ako ilustrá-
tor, ba výnimočne aj ako autor slovesnej zložky,
J. Vodrážka (1894—1984) chápal svoje pósobe-
nie v knižnéj kultuře v duchu progresívnych
úsilí o komplexnú tvorbu knihy. Preto sa pri
výtvarnej spolupráci neobmedzoval na ilustro-
vanie, ale věnoval pozornost aj dalším kompo-
nentům knihy: obálko, vazbě, grafickej úpravě.
Vodrážkom ilustrovaná a graficky upravená
kniha sa vyznačuje kultivovanostou výtvarného
prejavu, ktorý vhodné spája žánrovosf ilustrač-

ných výjavov s prostotou a čistotou úpravy jed-
notlivých stránok či dvojstránok knihy. ^ Ko-
lorovanými perokresbami výtvarné sprevádzal
atraktivně a obsahovo kulminujúce pasáže textu
a tým podpořil ilustrátorskú tendenciu upřed-
nostňuj úcu funkčně hládiská. So zretefom na
neobyčajne plodné výsledky (ilustrácie ludo-
vých rozprávok, póvodnej slovenskej tvorby,
prekladovej literatúry, vlastných slovesných
diel)^ zohral Vodrážkov přejav stimuluj úcu
úlohu. Vodrážkova výtvarná interpretácia nie-
ktorých literárnych diel (menovite Rázusovej-
-Martákovej, Chalupku, a najma Dobšinského
a Hronského) vošla do povedomia nielen ako
najprimeranejší, ale aj ako nezastupitelný ilú-
stračný přejav vo vztahu k danému literárnemu
obsahu. Svedčia o tom například reedície, ktoré
sa ani po desatročiach nevnímajú ako anachro-
nizmus. Benka, Vodrážka, Ondreička, Makovic-
ký, Hála a další, ktorí sprostredkúvali konti-
nuitu medzi tradíciou a novou situáciou mali
vela spoločných stanovísk daných jednak vý-
tvarným názorom, jednak ilustrátorským prog-
rammai vyplývajúcim z orientácie edičnej pra-
xe. V podstatě sa ich ilustračně prejavy stře-
távali na báze žánrového sprievodného výtvar-
ného parafrázovania literárneho obsahu, teda
v polohe zameranej na prvoradost funkčného
poslania ilustrácie v úzkom kontexte s literár-
nou předlohou. Predstavitelia tohto základného
prúdu vo vývine ilustračnej tvorby, ideovo stme-
lení úsilím o výtvarnú interpretáciu ludovej slo-
vesnosti, boli dlho oporou pri budovaní základov
modernej slovenskej ilustračnej tvorby. Do tohto
vývinového procesu podstatným sposobom přis-
pěl E. Fulla. Jeho príspevok má skutočne za-
kladatelský význam, lebo svojou tvorbou dovršil
jednu etapu, ale súčasne otvoril cestu progresiv-
nějším úsiliam. K týmto úsiliam ,,přispěl Fulla
v rokoch 1945—1962 podielom základného vý-
znamu. Podielom osobitým, nezatajujúcim
vztahy k malbě, lež preto i bez konvencií ilus-
tračného rutinérstva. Podielom, ktorý zdůraz-
ňuje ludové a národně kořene a zvláštnosti
tvorby. Podielom tvořivým, neobmedzujúcim sa
na ilustrácie, směruj úcim k interpretácii, aktu-
alizácii a zdomácneniu v čase i priestore".^
E. Fulla (1902—1980) sa věnoval ilustrovaniu