DOI Artikel:
Veselý, Marian: Slovenské knižné umenie a ilustrácia 1948-1985
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.31180#0072
68
a vôbec problematike krásnej knihy už v trid-
siatych a štyridsiatych rokoch,^ ale dominantně
miesto v jeho tvorbě získala ilustrácia od začiat-
ku pätdesiatych rokov. Rozvoj Fullovej ilustrač-
nej tvorby v tomto období vyplynul jednak zo
zamerania jeho predchádzajúcej a nových poloh
súčasnej výtvarnej práce, jednak z priaznivej-
ších predpokladov na uskutočnenie nároč-
ných edičných projektov. Fulla vo svojom ilus-
tračnom přej ave odkrývá a zvýrazňuje hodnoty
obsiahnuté v literárnej predlohe a prináša nové,
rýdzo výtvarné kvality. Postupné k čierno-bie-
lej kresbe opat přistupuje farba, najprv v kolo-
ristickom zrny sie, neskôr stále jednoznačnejšie
ako nositel' výtvarného výrazu. Fullovu aktivitu
tohto obdobia otvára súbor knižných obálok,^
kolorované perokresby k zbierke 1'udovej poé-
zie,*s ilustrácie niekolkých zvázkov Hviezdosla-
vovej knižnice, 19 ako aj z Madiska výtvarnej
koncepcie následujúceho obdobia závažné ilus-
trátorské dielo ku knihe Henryho Fieldinga
Najdúch Tom Jones.29 S maliarskym a grafic-
kým úsilím Fullu o výtvarnú syntézu korespon-
duje aj program v ilustračněj tvorbě, kde takis-
to dochádza k naplneniu a kulminovaniu vý-
tvarných hodnot. Jádro výtvarného výrazu Ful-
lových ilustrácií pramení z úsilia o slovenský
charakter tvorby, čím sa nerozumie povrchné
folkloristické čerpanie motivu či vonkajších
atribútov fudí a prostredia. „Fulla čerpá inšpi-
ráciu pre svoj vyhraněný ilustračný přejav
v hlbších vrstvách svojrázu fudovej národnej
tradicie. V ilustráciách Fullu priam rezonuje
obsah a výraz fudovej slovesnosti, piesní, básní,
či výtvarnej tradicie".21 Tažisko a zároveň plat-
forma pre vrcholné diela sa nachádza v knihách
pre děti. Niekofko vydaní Dobšinského Sloven-
ských rozprávok^ uvádza podstatu výtvarného
vyznania Fullu ako ilustrátora. Bez ohfadu na
konvenciu, na určité kánonizované formy chá-
pania rozprávkového světa, jeho hrdinu, vnú-
torných vzfahov, uvádza Fulla svojbytnú vý-
tvarnú koncepciu, objavný přístup založený na
osobitom chápaní vlastného zmyslu rozprávky,
na úsilí vytvořit a zovšeobecnif ráz typickej slo-
venskej rozprávky — inšpirovanej Dobšinským,
umocněněj Fullom. Originalita jeho ilustrácií je
výsledkom súzvuku slovesných, výtvarných
i hudobných podnetov obsiahnutých v fudovej
tradicii, s invenciou výtvarného umelca akcep-
tujúceho symbiózu týchto zdrojov. Fullove svoj-
bytné ilustrátorské principy sa uplatnili v rade
dalších knižných vydaní, ktorými sa výrazné
posilnil edičný program novobudovanej knižnej
tvorby pre děti.23 Snuje a rozvíja v nich výtvar-
nú transpozíciu rozprávky raz formou farebnej
kompozície, syntetizujúcej podstatu významov,
raz v čiastkových reakciách na detaily príbehov,
spravidla formou kolorovanej perokresby.
V hlavných dielach sa střetává monumentalita
výrazu s jednoduchosfou výtvarných prostried-
kov, charakteristická radostnost výrazu s kres-
liarskou invenciou. Fullovo pósobenie v sloven-
skej knižnej ilustrácií má základný význam
z viacerých aspektov, no najmá pre svoju ume-
leckú stimulatívnost, pre svoju pramennú slo-
venská zakotvenost, a zároveň spoločenský
dosah neohraničený rámcom národnej kultúry.
Napriek mimoriadnym výsledkom jednotli-
vých individuálnych úsilí situáciu na přelome
štyridsiatych a pätdesiatych rokov charakteri-
zuje skutočnosť, že na ilustrovanie sa podují-
majú viacerí maliari a grafici so vzťahom ku
knižnej tvorbě, kým špecializácie na knižné
umenie a ilustráciu sú vzácné. Příznačným spo-
ločným východiskom týchto autorov je realis-
tická orientácia výtvarného prejavu, ktorú
uplatňuj ú aj v ilustračnej tvorbě. Kontext so
založením vofnej tvorby, převaha výběru lite-
rárnych předloh epického charakteru, ako aj
určitá epickosť v ilustrátorskej parafráze námě-
tu, odráža sa v dominantnom postavení ilustra-
tívnej kresby věcného, raz viac, raz menej opis-
ného charakteru. Převažujú ilustrácie v zmysle
žánrových výjavov dôsledne sa vzťahujúcich
na obsah příběhu. Aj keď z hfadiska výtvarného
vývinu ide tu o tradičný přístup, v súvise s ur-
čitým literárnym druhom móže mat právě takto
založený ilustračný přejav plné opodstatněme.
Tak sa javí výtvarná spolupráca Štefana Bed-
nára (1909—1976) na knižných vydaniach slo-
venskej a prekladovej beletrie, ktorej kresebné
ilustrácie sú situačnými žánrovými obrázkami,
očividné preukazujúce autorovu skúsenost v no-
vinové j kresbe. 24 Bednář vo svoj ich ilustráciách
zahaloval náměty literárnych předloh do rúcha
a vôbec problematike krásnej knihy už v trid-
siatych a štyridsiatych rokoch,^ ale dominantně
miesto v jeho tvorbě získala ilustrácia od začiat-
ku pätdesiatych rokov. Rozvoj Fullovej ilustrač-
nej tvorby v tomto období vyplynul jednak zo
zamerania jeho predchádzajúcej a nových poloh
súčasnej výtvarnej práce, jednak z priaznivej-
ších predpokladov na uskutočnenie nároč-
ných edičných projektov. Fulla vo svojom ilus-
tračnom přej ave odkrývá a zvýrazňuje hodnoty
obsiahnuté v literárnej predlohe a prináša nové,
rýdzo výtvarné kvality. Postupné k čierno-bie-
lej kresbe opat přistupuje farba, najprv v kolo-
ristickom zrny sie, neskôr stále jednoznačnejšie
ako nositel' výtvarného výrazu. Fullovu aktivitu
tohto obdobia otvára súbor knižných obálok,^
kolorované perokresby k zbierke 1'udovej poé-
zie,*s ilustrácie niekolkých zvázkov Hviezdosla-
vovej knižnice, 19 ako aj z Madiska výtvarnej
koncepcie následujúceho obdobia závažné ilus-
trátorské dielo ku knihe Henryho Fieldinga
Najdúch Tom Jones.29 S maliarskym a grafic-
kým úsilím Fullu o výtvarnú syntézu korespon-
duje aj program v ilustračněj tvorbě, kde takis-
to dochádza k naplneniu a kulminovaniu vý-
tvarných hodnot. Jádro výtvarného výrazu Ful-
lových ilustrácií pramení z úsilia o slovenský
charakter tvorby, čím sa nerozumie povrchné
folkloristické čerpanie motivu či vonkajších
atribútov fudí a prostredia. „Fulla čerpá inšpi-
ráciu pre svoj vyhraněný ilustračný přejav
v hlbších vrstvách svojrázu fudovej národnej
tradicie. V ilustráciách Fullu priam rezonuje
obsah a výraz fudovej slovesnosti, piesní, básní,
či výtvarnej tradicie".21 Tažisko a zároveň plat-
forma pre vrcholné diela sa nachádza v knihách
pre děti. Niekofko vydaní Dobšinského Sloven-
ských rozprávok^ uvádza podstatu výtvarného
vyznania Fullu ako ilustrátora. Bez ohfadu na
konvenciu, na určité kánonizované formy chá-
pania rozprávkového světa, jeho hrdinu, vnú-
torných vzfahov, uvádza Fulla svojbytnú vý-
tvarnú koncepciu, objavný přístup založený na
osobitom chápaní vlastného zmyslu rozprávky,
na úsilí vytvořit a zovšeobecnif ráz typickej slo-
venskej rozprávky — inšpirovanej Dobšinským,
umocněněj Fullom. Originalita jeho ilustrácií je
výsledkom súzvuku slovesných, výtvarných
i hudobných podnetov obsiahnutých v fudovej
tradicii, s invenciou výtvarného umelca akcep-
tujúceho symbiózu týchto zdrojov. Fullove svoj-
bytné ilustrátorské principy sa uplatnili v rade
dalších knižných vydaní, ktorými sa výrazné
posilnil edičný program novobudovanej knižnej
tvorby pre děti.23 Snuje a rozvíja v nich výtvar-
nú transpozíciu rozprávky raz formou farebnej
kompozície, syntetizujúcej podstatu významov,
raz v čiastkových reakciách na detaily príbehov,
spravidla formou kolorovanej perokresby.
V hlavných dielach sa střetává monumentalita
výrazu s jednoduchosfou výtvarných prostried-
kov, charakteristická radostnost výrazu s kres-
liarskou invenciou. Fullovo pósobenie v sloven-
skej knižnej ilustrácií má základný význam
z viacerých aspektov, no najmá pre svoju ume-
leckú stimulatívnost, pre svoju pramennú slo-
venská zakotvenost, a zároveň spoločenský
dosah neohraničený rámcom národnej kultúry.
Napriek mimoriadnym výsledkom jednotli-
vých individuálnych úsilí situáciu na přelome
štyridsiatych a pätdesiatych rokov charakteri-
zuje skutočnosť, že na ilustrovanie sa podují-
majú viacerí maliari a grafici so vzťahom ku
knižnej tvorbě, kým špecializácie na knižné
umenie a ilustráciu sú vzácné. Příznačným spo-
ločným východiskom týchto autorov je realis-
tická orientácia výtvarného prejavu, ktorú
uplatňuj ú aj v ilustračnej tvorbě. Kontext so
založením vofnej tvorby, převaha výběru lite-
rárnych předloh epického charakteru, ako aj
určitá epickosť v ilustrátorskej parafráze námě-
tu, odráža sa v dominantnom postavení ilustra-
tívnej kresby věcného, raz viac, raz menej opis-
ného charakteru. Převažujú ilustrácie v zmysle
žánrových výjavov dôsledne sa vzťahujúcich
na obsah příběhu. Aj keď z hfadiska výtvarného
vývinu ide tu o tradičný přístup, v súvise s ur-
čitým literárnym druhom móže mat právě takto
založený ilustračný přejav plné opodstatněme.
Tak sa javí výtvarná spolupráca Štefana Bed-
nára (1909—1976) na knižných vydaniach slo-
venskej a prekladovej beletrie, ktorej kresebné
ilustrácie sú situačnými žánrovými obrázkami,
očividné preukazujúce autorovu skúsenost v no-
vinové j kresbe. 24 Bednář vo svoj ich ilustráciách
zahaloval náměty literárnych předloh do rúcha