Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1987)

31


Zosittpeme do pe^ía, deiaií pašicwého cp^cÍM. Foto J. Hampí

držia v pazúroch po jablku, příčině upadnutia
ludstva do hriechu. Nie sú to však tvorovia tak
hroziví ako skór groteskně zábavní: tmavé, chl-
paté, poloïudské telá s chvostom, rohy, rypáko-
vité nosy a obrovské pazúry ich charakterizuji!
ako mučitefov schopných všetkých ukrutností
v pekle, ktorým stredovekí kazatelia ustavičné
hrozili hriešnikom. Adama však diabli nemučia,
lebo maliar veril, že hoci je v stave dočasného
pobytu v pekle, stelesňuje pasíun/M. šťastnit vina,
na základe ktorej móže jedine Kristovou obeíou
dójst k spaseniu člověčenstva. Je to celkom
nová fáza storočnej ikonografie Adama ležia-
ceho v hrobe, symbolického antitypu ,,druhého
Adama", Krista, o ktorom v priebehu dlhej ces-
ty teologickej interpretácie vznikla představa,
že jeho kříž na Golgotě siahal až k Adamovmu

skalnému hrobu (odtial pochádza taká častá
lebka pri pate kríža v ikonografii Ukrižovania).
Obraz Adama v hrobe sa tu stal typom hriešnej
duše, čakajúcej v očistci na vykúpenie svojich
vín, teda témou, ako ďalej ukážeme, vtedy vy-
soko aktuálnou.
Druhá polovica obrazu, zachovaná vo velmi
torzovitom stave, analogicky sa skladala z dvoch
častí. V hornej polovici bolo Ukrižovanie s krí-
žom ako stromem života, dobra, ktorého plody
— eucharistiu — podávala zástupcom ducho-
venstva Ecclesia — církev, súčasne postava P.
Márie, druhej Evy.^ V druhej časti, zodpove-
dajúcej Adamovi v podzemnej jaskyni, bolo
znova Kristovo zostúpenie do pekla, vyslobode-
nie Adama a Evy a spolu s nimi aj patriarchův.
Celá kompozícia, oddělená od predchádzajúcich