DOI Artikel:
Kotrba, Hermann: O zmluvách a mierach výtvarných diel neskorej gotiky a renesancie
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.51759#0109
17
H. Burgkmair: Sochař pri práci, dřevořez.
Repro M. Cerveňanský
vy ví jali sa však ako samostatné kultúrne cen-
tré, kde sa mohli uplatnit aj ich vlastné měrné
jednotky. Blížíme sa tu totiž k už spomenutej
voralbersko-tirolskej oblasti, v ktorej existoval
taký velký počet měrných jednotiek. Na hor-
nom Rýne ležia mestá ako Strasburg, Freiburg,
Breisach, Colmar, Bazilej či Kostnica, z ktorých
vynikajúci umělci, napr. N. Gerhaert či
M. Schongauer, urobili umělecké centré. Rozkvet
umenia v nich súvisí nielen s okolnosťou, že
tri z nich boli sídlamii biskupstiev, ale najmä
s rozvojom obchodu, ktorý bol v středověku
hlavným zdroj om bohatstva miest, a tým živ-
nou pódou pre rozvoj umenia. Tu sa sústreďo-
vali obchodné trasy severnej a západnej Euró-
py před prechodmi cez Alpy do Talianska.32
Umělecké dielne sa vtedy mohli vyvíjať aj
v menších mestách. Na ich dielach zisťujeme
potom miestne měrné jednotky. Avšak v horno-
rýnskej oblasti nachádzame v širokom rozptyle
aj práce, ktorých rozměry zodpovedajú kolín-
ské j miere. Je to celá tvorba würzburského
sochára T. Riemenschneidera, oltář v Blaubeu-
ren, náhrobky Jörga Truchsesa vo Waldsee
a krála Kazimíra v Krakove (od V. Stossa),
známa skupina sv. Juraja v Stockholme (možno
vznikla v Lübecku) a madona pod baldachýnem
z Dalu v Norsku. Táto madona móže byť dovo-
zom z oblasti, v ktorej sa používala kolínská
miera, o čom svědčí takmer úplná zhoda roz-
merov. Zaujímavý je na nej poměr rozmerov
2— 3—6 (hlbka—šířka—výška), pričom výška
vlastnej sošky je přesným priemerom šířky
a celkovej výšky. Tieto rozměry vyplývájú zo
zámernej kompozičnej schémy. Podobnú reláciu
3— 4—6 nachádzame aj na skrini sv. Gervaisa
v Breisachu.
Zhodu rozmerov uměleckých diel s miestnou
jednotkou možno zistiť aj na rade práč z okru-
hu augsburského maliarstva. Ide o epitafy a
tzv. „římské baziliky“, tabule v zbierkach ga-
lérie v Augsburgu. Podobné ako v Bratislavě,
Prahe či v Levoči, aj tu sa zachovala na radni-
ci zamurovaná, úradne overená stopa, ktorá
nám umožnila porovnat rozměry týchto tabúl’.
Naopak, na základe zhody rozmerov umělec-
kých diel s měrnou jednotkou možno vypočítat
miestnu jednotku z váčšieho súboru práč určí-
tej oblasti.
Príkladom, ako umelec i po přesídlení použí-
val mieru miesta svojho póvodu, je Michelan-
gelovo sochárske dielo. Michelangelo aj v Říme
používal miery rodnej Florencie. Za základ
přepočtu sme vzali dížku florentského lakťa
58,4 cm33 (stopa 29,2 cm), platnú v Taliansku
před zavedením metrickej sústavy roku 1861.
Uvádzame vždy najprv názov diela, potom jeho
rozměry v cm, potom tieto rozměry přepočítané
z florentských stop a nakoniec výsledné roz-
měry vo florentských stopách:
Náhrobok
Júliusa II.
669 X 424
671,6 X 423,4
23 X 14 V2
Mojžíš
255
255,5
8%
Ráchel
203
204,4
7
Lea
207
204,4
7
Víťaz
259
262,8
9
Spútaný otrok
209
211,7
7 Ví
Umierajúci otroík
Nedokončený
226
226,3
7%
otrok
250
248,2
8V2
H. Burgkmair: Sochař pri práci, dřevořez.
Repro M. Cerveňanský
vy ví jali sa však ako samostatné kultúrne cen-
tré, kde sa mohli uplatnit aj ich vlastné měrné
jednotky. Blížíme sa tu totiž k už spomenutej
voralbersko-tirolskej oblasti, v ktorej existoval
taký velký počet měrných jednotiek. Na hor-
nom Rýne ležia mestá ako Strasburg, Freiburg,
Breisach, Colmar, Bazilej či Kostnica, z ktorých
vynikajúci umělci, napr. N. Gerhaert či
M. Schongauer, urobili umělecké centré. Rozkvet
umenia v nich súvisí nielen s okolnosťou, že
tri z nich boli sídlamii biskupstiev, ale najmä
s rozvojom obchodu, ktorý bol v středověku
hlavným zdroj om bohatstva miest, a tým živ-
nou pódou pre rozvoj umenia. Tu sa sústreďo-
vali obchodné trasy severnej a západnej Euró-
py před prechodmi cez Alpy do Talianska.32
Umělecké dielne sa vtedy mohli vyvíjať aj
v menších mestách. Na ich dielach zisťujeme
potom miestne měrné jednotky. Avšak v horno-
rýnskej oblasti nachádzame v širokom rozptyle
aj práce, ktorých rozměry zodpovedajú kolín-
ské j miere. Je to celá tvorba würzburského
sochára T. Riemenschneidera, oltář v Blaubeu-
ren, náhrobky Jörga Truchsesa vo Waldsee
a krála Kazimíra v Krakove (od V. Stossa),
známa skupina sv. Juraja v Stockholme (možno
vznikla v Lübecku) a madona pod baldachýnem
z Dalu v Norsku. Táto madona móže byť dovo-
zom z oblasti, v ktorej sa používala kolínská
miera, o čom svědčí takmer úplná zhoda roz-
merov. Zaujímavý je na nej poměr rozmerov
2— 3—6 (hlbka—šířka—výška), pričom výška
vlastnej sošky je přesným priemerom šířky
a celkovej výšky. Tieto rozměry vyplývájú zo
zámernej kompozičnej schémy. Podobnú reláciu
3— 4—6 nachádzame aj na skrini sv. Gervaisa
v Breisachu.
Zhodu rozmerov uměleckých diel s miestnou
jednotkou možno zistiť aj na rade práč z okru-
hu augsburského maliarstva. Ide o epitafy a
tzv. „římské baziliky“, tabule v zbierkach ga-
lérie v Augsburgu. Podobné ako v Bratislavě,
Prahe či v Levoči, aj tu sa zachovala na radni-
ci zamurovaná, úradne overená stopa, ktorá
nám umožnila porovnat rozměry týchto tabúl’.
Naopak, na základe zhody rozmerov umělec-
kých diel s měrnou jednotkou možno vypočítat
miestnu jednotku z váčšieho súboru práč určí-
tej oblasti.
Príkladom, ako umelec i po přesídlení použí-
val mieru miesta svojho póvodu, je Michelan-
gelovo sochárske dielo. Michelangelo aj v Říme
používal miery rodnej Florencie. Za základ
přepočtu sme vzali dížku florentského lakťa
58,4 cm33 (stopa 29,2 cm), platnú v Taliansku
před zavedením metrickej sústavy roku 1861.
Uvádzame vždy najprv názov diela, potom jeho
rozměry v cm, potom tieto rozměry přepočítané
z florentských stop a nakoniec výsledné roz-
měry vo florentských stopách:
Náhrobok
Júliusa II.
669 X 424
671,6 X 423,4
23 X 14 V2
Mojžíš
255
255,5
8%
Ráchel
203
204,4
7
Lea
207
204,4
7
Víťaz
259
262,8
9
Spútaný otrok
209
211,7
7 Ví
Umierajúci otroík
Nedokončený
226
226,3
7%
otrok
250
248,2
8V2