Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1988)

16

Neraz sa stávalo, že si rezbár na kameni, z kte-
rého pilou odděloval klát potrebnej dížky, na-
meral sice výšku presne, ale pri odřezávaní
mu pila trocha poklzla, takže už tým mohol
vzniknúť malý rozdiel. Inokedy rezbár úmyselne
podřezal klát, aby vznikla šikmá základňa
a socha tak dostala malý záklon. Znížilo sa tým
nebezpečenstvo, že vypadne zo skrine: gotická
socha totiž zriedkakedy bývala v oltárnej skrini
odzadu připevněná.
Niektoré hodnoty nemusia byť dosť exaktne
namerané. Pri presnom meraní sa socha položí
medzi dve pravouhlo postavené došky a zisťuje
sa vzdialenosť od prednej hrany soklu či plinty
po povrch temena. Pri obvyklom meraní posto-
jačky sa meria od základné plochy po temeno,
čím sa získavajú menšie hodnoty. Rezbár mo-
hol pri opracovaní hoře malú časť aj ubrat’;
niekedy badať na temeni nezahladené stopy po
odřezaní menších častí pilou. Neraz chýba aj
dierka po čapě, ktorým bola socha upevněná
v pracovnej stolici.
U madon a svátíc s korunou na hlavě rezbár
vypracúval spravidla len obrúčku koruny v ce-
listvosti, jej listy řezal osobitne. Ak sa listy
neskoršie stratili, pozorujeme v korpuse koruny
zářezy, dole mierne rozšířené: tu boli povodně
vsadené listy. Ak sochár na tieto listy od začiat-
ku nepamätal, socha je vyššia ako sa předpo-
kládalo. Socha sa potom trocha zasúvala za
spodnú hranu baldachýnu nad ňou, takže zak-
rývá časť koruny.
Praha bola významným obchodným centrom;
preto je pochopitelné, že sa jej miery používali
v celej krajině. Podobné postavenie mal aj Ko-
lín nad Rýnom. Od založenia Rimanmi bolo toto
město pokračovatelem antickej kultúry a po
celý středověk centrom umenia. Ako středisko
západněj vetvy Hansy málo svoje miery a váhy,
zrejme používané vo veTkej časti Porýnia
i v prilahlých oblastiach. Kolínsky lakeť meral
57,52 cm. Obdobná skúška ako s pražským lak-
ťom aj tu potvrdila dósledné používanie tejto
miery umelcami a objednávatelmi prilahlej ob-
lasti.31 Zhoda je tu niekedy úplná. Ak sa aj vys-
kytnú rozdielne hodnoty, potom nie sú také
velké, aby mohli vzniknúť pochybnosti o pou-
žití tejto miery.

Pri objektoch váčších rozmerov badať zhodu
častejšie ako pri objektoch s výškou pod 1 la-
keť. Medzi kolínskými dřevenými sochami je aj
madona vysoká 55 cm. Táto zriedkavá verkosť
však zodpovedá starým cechovým predpisom,
podlá ktorých mal uchádzač o titul majstra
zhotovit ako majstrovský kus sošku P. Márie
vysokú přibližné 1 lakeť. Nemožno vylúčiť, že
v tomto případe nejde o takúto majstrovskú
prácu.
Pri objektoch menších rozmerov, t. j. menej
ako 1 lakeť (2 stopy), sa ich rozměry s mierami
sice nekryjú, ležia však tak blízko seba, že ich
hodnoty bývajú v rozsahu prípustnej tolerancie.
Odlišné je to pri objektoch velkosti 1 V2 lakťa
či viacej. Tu sa už rozdiel měrných jednotiek
prejaví, ako ukazuje nasledujúce porovnáme,
v centimetroch:

1 V2
lakťa

2 lakte

2 */2
lakťa

3 lakte

pražský lakeť
kolínský lakeť

88,71 118,28 147,85 177,42

86,28 115,0 143,8 172,56

Pri vyšších hodnotách sa zhoda či nezhoda
s určitou mierou dá odkryt lahšie.
Zaujímavý pohlad poskytla výstava Spät-
gotik am Oberrhein, usporiadaná roku 1970
v Karlsruhe. Pri porovnaní vystavených ob-
jektov z tejto menej bohatej oblasti s kolínským
lakťom sa ukázalo, že s velkou pravdepodob-
nosťou platila táto jednotka v celom Porýnsku
vrátane velkých miest, ako napr. Strasburg.
Zhoda s kolínskou mierou sa dala zistiť pri 67
zo 116 objektov prichádzajúcich do úvahy pre
takýto rozbor, t. j. pri prevažnej váčšine dře-
vených plastik. Medzi preskúmanými dřevořez-
bami bolo 32 od rozličných autorov, ktoré sa
pôvodom (autorom či miestom vzniku) i rozmer-
mi líšia od kolínskej stopy.
Zo získaných poznatkov o zhodných a odliš-
ných rozmeroch rezbárskych diel z oblasti hor-
ného a dolného Rýna možno uzavrieť, že vplyv
Kolína na dolnom Rýne nedovolil, aby sa v ši-
rokom okolí vytvořilo váčšie centrum, v ktorom
by sa mohla přesadit samostatná měrná jednot-
ka. Na hornom Rýne je však celý rad miest,
ktoré nedosahovali velkost ani význam Kolína,