Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1988

Page: 27
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1988/0119
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
27

Výtvarná výzdoba hornej římsy
bardejovskej radnice

INGRID CIULISOVÁ

Funkčnú, ale aj ideovú protiváhu farského
kostola tvořila v rámci pódorysnej skladby stře-
dověkého města budova radnice, chápaná v nes-
korej gotike nielen ako sídlo mestskej rady, ale
aj ako miesto obchodného a spoločenského sty-
ku. Umiestnená bývala zváčša uprostřed námes-
tia a bola symbolom moci a narastajúceho vý-
znamu meštianstva. Táto skutečnost sa odrazila
aj vo výtvarnom riešení radnice, často scelenom
jednotným ikonografickým programom, autormi
kterého boli neraz najvýznamnejší umělci doby.
Domnievame sa, že to platí aj o kamenárskej
výzdobě hornej římsy bardejovskej radnice.
S prvými zápismi týkajúcimi sa radnice sa
střetáváme v rokoch 1432 a 1433.1 Konkrétnej-
šie sú až z roku 1505, keď sa v súvislosti s jej
stavbou spomína Majster Alexander.2 Roku
1507 sa v účtovných knihách objavujú po pr-
výkrát aj mená Majstra Jána (magisto Joanne)
a Alexia.3 Práce na radnici pokračuj ú do rokov
1509—1511, keď Majster Ján dokončuje štíty
a Majster Theofil Stanczel ich maliarsky zdobí.
Este roku 1556 však městské účtovné knihy spo-
mína jú stavbu střechy nad arkierom.
Výsledkom snáh bardejovského patriciátu
bola jednoposchodová štítová budova pravidel-
ného pódorysu.4 Prízemie slúžilo obchodu a bolo
rozčleněné na rad kójí, otvorených do centrálnej
prejazdovej chodby.5 Poschodie trojpriestorovej
dispozície bolo výlučné sídlom mestskej rady,
archívu a pokladnice, o čom svědčí aj to,
že arkierovým schodiskom sa vchádzalo pria-
mo z námestia na poschodie. Radní města
Bardejova si zrejme tento oddělený vstup vy-
žiadali, pretože arkier bol přistávaný až ne-
skór. Demonštrovala sa tým nielen snaha sta-

vitefa výtvarné zvýraznit budovu, ale prvot-
ným účelom bolo zrejme manifestovat vážnost
mestskej správy.
Medzi rokmi 1563 a 1905 radnicu viackrát
opravovali. Najvýznamnejšie rekonštrukčné zá-
sahy sa uskutočnili začiatkom 19. storočia
a v rokoch 1904—1905. Ich výsledok je aj kon-
krétným svedectvom o vývine metodiky reštau-
rátorsko-rekonštrukčných práč v rámci uhor-
skej pamiatkovej starostlivosti.6
Výtvarné riešenie bardejovskej radnice před-
stavuje v slovenskom kontexte zaujímavý pří-
klad tvořivého prehodnotenia dvoch slohových
tendencií — neskorogotickej a včasnorenesanč-
nej v rovnakej polohe, ako to móžeme pozoro-
vat v susedných Cechách a v Polsku. Renesančně
tvaroslovie transponované z budínskeho umě-
leckého centra sa podriaďuje konštruktívnemu
organizmu neskorogotického městského domu.
Výsledkom tohto procesu je syntéza vžitej ne-
skorogotickej umeleckej formy a importovaných
renesančných výtvarných prvkov v diele dvoch
súbežne tvoriacich majstrov — Jána a Alexia.
Súčasťou výtvarného riešenia radnice je i ka-
menárska výzdoba hornej římsy, podlá účtov-
ných knih města Bardejova od Majstra Jána
z Prešova.7 Na južnom a severnom priečelí je
v hmotě římsy fixovaných dvanásť reliéfov so
zodiakálnou tematikou.8
Zverokruh so znameniami vymedzujúcimi
jednotlivé astrálně etapy roka sa objavuje už
v antike, odkial ho převzalo včasnokresťanské
a středověké umenie (skulpturálna kamenárska
výzdoba katedrál v Chartres, Lyone, Vézelay či
vo Viedni. Východiskům tu bolo široké umě-
lecké zázemie volné tradovaného helenistického
loading ...