Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1988

Page: 45
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1988/0241
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
45

Oravské inšpirácie Josefa Čapka
JAROSLAV SLAVÍK

Pravděpodobně prvým z obrazov, ktoré sa da-
jú spojit’ so silnými dojmami Josefa Čapka
(1887—1945) z archaicky ludového světa Oravy,
je Kaplnka v krajině z roku 1930 (obr. 1). Čapek
sa svojou tvorbou až do začiatku druhej polo-
vice dvadsiatych rokov javí ako vyslovené měst-
ský člověk. Ponořením drobnej, avšak námětu
dominujúcej stavby do prírodného okolia —
charakteristický pocit z hlbokých oravských
údolí uzavretých horskými úbočiami — dospěl
k značné odlišnému vyjadreniu v porovnaní
s predchádzajúcim malováním dědinských kon-
figurácií, konštruovaných s takmer žartovne
stavebnicovým poriadkom. Heroickosť oravskej
krajiny akoby transformoval do výraznej expre-
sívnosti, akcentovanej kontrastom tmavomod-
rých a zelených tónov voči bledookrovému jád-
ru plátna. Výrazné kontúry zjednodušenej li-
neárnej osnovy predchádzajúcich krajinomalieb
markantně pretrvávajú. Datovanie obrazu sa
zhoduje s rokom, v ktorom Čapek prišiel po
prvý raz na letnú dovolenku do Oravského Pod-
zámku, aby mu už zostal trvale věrný každé
prázdniny až do roku 1938.1
Capkov hlboký vztah k Oravě má svoju dáv-
nu, ešte „rakúsko-uhorskú“ predohru. Jeho
°tec MUDr. Antonín Čapek totiž přijal miesto
kúpelného lekára v Trenčianskych Tepliciach,
ftajprv od roku 19112 len na sezónu, potom od
roku 1916,3 keď sa sem aj s manželkou přesta-
voval, natrvalo. Synovia Karel a Josef ich tu
až do roku 19234 pravidelné navštěvovali. Josef
Čapek sem prišiel so svojou ženou Jarmilou
krátko po svadbe roku 1919. Navštívili aj Vy-
soké Tatry a zopakovali to aj v následuj úcom

roku.5 Možno už vtedy, za romantickej cesty
údolím Váhu na něho zapósobila umiernená
krása oravskej krajiny, aspoň z južnej strany.
Kedy Čapek prišiel na Oravu po prvý raz, pres-
ne nevieme. Možno to bolo roku 1927, keď
spolu s bratom Karlom z dovolenky na šumav-
skom Špičáku zašiel do Vysokých Tatier.6 Pria-
tef bratov Capkovcov Jiří Foustka (1894—1967)
spomína na časté spoločné cestovanie s Jose-
fem, avšak bez bližších časových údajov: ,,Ob-
javili sme tu spolu jednoho vlahého a hmlis-
tého 1. mája Oravský Podzámok, čarovný sen,
na ktorý sa zbieralo po mnoho stáročí“.7 Po-
tom už Josef „lákal aj svojich súroden-
cov v lete na Oravu, ktorú tak miloval, že sa
tým rajským krajom až chválil, ako by to bol
jeho rodný kút; museli sme sa na něho, na jeho
rodinku a nebo na zemi aj s Karlom pozrieť . . .
Samozřejmé sme sa potom s týmto prírodným
lovcom cez prázdniny túlali, kúpali sme sa
v Oravě a lovili raky, drápali sa cestou-necestou
do kopcov, brodili sa cez bystřiny, nachádzali
huby a divoké l’alie a niekedy sme ho nechali
vpadnúť na trávnaté miesta poloniny, kde me-
dzi kríkmi vznešene vyrástol celý zdaleka vi-
ditelný lesík húb . . ,“8
Krajina, ktorú Josef Čapek vo svojom refle-
xívnom KuThavom pútnikovi, najskvelejšej eseji
českej literatúry tridsiatych rokov, apostrofo-
val ako ,,1’úbeznú, utešenú, tú najkrajšiu, s mi-
lostnou prostotou zloženú zo všetkých radost-
ných krajin, ktoré na svete poznal,“9 bola v pod-
statě oravská krajina. Takouto radostnou poho-
dou z oravského letného odpočinku rozjásal olej
Prázdniny z roku 1931 (obr. 2), typický přejav
loading ...