Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1988

Page: 89
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1988/0285
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
89

K problematike slovenskej tkanej tapisérie

VIERA LUXOVÁ

Ak odhliadneme od tkáčskeho řemesla l’udo-
vej proveniencie, ktoré nedospělo do polôh ho-
nosného dekoratívneho závěsu, nemá slovenská
tapiséria dlhú tradíciu. Jej vývin pokrývá re-
lativné krátký časový úsek, obdobie štyroch de-
saťročí. Vplyvom specificky našskej výtvarnej
situácie stojí na začiatku iniciativa M. Teinitze-
rovej, vďaka ktorej sa krátko po vojně podlá
Fullových obrazov dielensky realizovali naše
prvé tkané závěsy. Pre absenciu vyspělého tkáč-
skeho zázemia sa začnúc páťdesiatymi rokmi
podobným spósobom, teda materiálovou apliká-
ciou maliarskych předloh vyhotovili v českých
manufaktúrach v Jindřichovom Hradci, neskór
vo Valašskom Meziříčí aj ďalšie tkaniny (napr.
od J. Alexyho, L. Mrázovej, M. Klimčáka, E.
Zmetáka a i.).1 Toto rané vývinové obdobie
„maliarskeho přístupu“ ku tkanině sa zakladalo
na klasickej technike útkového ripsu. Národný
akcent tapisérií vyplýval přitom výlučné z vý-
tvarných kvalit malby, ktoré tkáčske řemeslo
připadne zvýrazňovalo, ale nie spoluvytváralo.
Úzkou spoluprácou s českými tkáčmi dosia-
hol až J. Krén optimálnu hranicu možného sú-
ladu medzi autorským štádiom práč (ideový ná-
vrh, kartón) a dielenskou realizáciou, čo mu
umožnilo podčiarknuť slovenskosť jeho diel.
Krénove symbolické a znakové tapisérie, ktoré
vznikali behom druhej polovice šesťdesiatych
rokov, sú odrazom jeho úsilia o materiálovo čis-
té využitie gobelínovej techniky. Kvantitativné
zmnoženie výtvarných úloh pre architektúru,
badatelné v tomto období, orientovali Kréna na
sondáže vztahu textilu k priestoru. Stal sa tak
prvým propagátorom tkaniny v architektonic-

kou! prostředí a jeho známy triptych na motivy
z nasej historie, inštalovaný donedávna v zasa-
dacej sieni Bratislavského hradu, ostal roky vzo-
rom pre práce tohto funkčného zamerania.2
Přelom do zaužívaných zvyklostí textilnej
práce znamenalo vystúpenie prvých absolven-
tův špeciálky prof. P. Matějku na bratislavskej
VŠVU, ktorí sa zásluhou předvídavého pedago-
gického vedenia už počas štúdií bližšie obozna-
movali aj s remeselnou stránkou tkaných tapi-
sérií (stáže v českých manufaktúrach). I keď
viacerí zo žiakov rozšířili rady maliarov iba pří-
ležitostné si voliacich realizáciu v textilnom ma-
teriáli, aj pre ich tapisérie ostal příznačný bez-
prostřednější vztah k textilnému vláknu a tkáč-
skemu řemeslu. Matějkova škola, dnes už vžitý
pojem v našom výtvarnom živote, sa vyznačo-
vala svojskou výchovnou metodou, ktorou sa
odlišovala od okolitých stredísk výučby. Cha-
rakterizovala ju najmá zásada priority výtvar-
ného názoru, sprevádzaná hladaním myšlienke
adekvátnej tkáčskej řeči. Tento pedagogický
princip výrazné ovplyvnil aj samostatnú tvorbu
absolventův školy. V období konjunktúry vý-
tvarných úloh pre architektúru to boli pováčši-
ne Matějkovi žiaci, najmä K. Baron, čo presa-
dzovali tkaninu v interiéri a tak přispěli k změ-
ně jej funkčnej štruktúry. Spočiatku výlučné
galerijné využívanie tapisérie překryla u nás
jej čoraz váčšia obl’uba pri dotváraní společen-
sky exponovaných priestorov (napr. v objekte
Ministerstva kultúry na Wolkrovej ul. v Brati-
slavě, Dom košického vládneho programu v Ko-
šiciach a i.). Možno azda klasifikovat’ ako Speci-
fikum nášho vývinu, že vďaka prezieravosti
loading ...