Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1988)

Karolova brána Bratislavského hradu
ŠTEFAN HOLCÍK

57

Počas veïkej tereziánskej přestavby Bratislav-
ského hradu vzniklo v areáli starej pevnosti
čestné nádvorie. Priestor před novovyriešeným
vstupom do hradného paláca upravili tak, aby
v intenciách barokového vkusu zjemňoval mo-
hutný kubus gotickej palácovej budovy. Čestné
nádvorie vytváralo před palácom kulisu ohrani-
čená mierne zvlněnou křivkou a súčasne tvořilo
rámec širokéj vyhliadkovej terasy s jedinečným
pohl’adom na Dunaj. Vzniklo javisko pre oficiál-
ně příchody a odchody, prostredie, v ktorom sa
mimoriadne dobré vynímali ozdobné kočiare
či nosidlá, toalety dám a pánov, pestré livreje
služebnictva.
Neznámy architekt vychádzal zo staršieho ba-
rokového chápania a vytvořil na strmom návrší
nad Dunajom útvar, pripomínajúci skór parky
před elegantnými vidieckymi palácmi a kaštiel’-
mi. Asymetriu pozemku před palácom potlačil
postavením symetricky orientovaných přízem-
ných strážnic na oblúkoch čiastočne adaptova-
ného a čiastočne novopostaveného mosta cez bý-
valú hradnú priekopu. K fasádě paláca šikmo
položenú terasu ohraničil dvorná bránami, z kte-
rých východná bola len ozdobnou kulisou na
mohutnom pilieri nad strmo klesajúcim svahom.
Obidve oproti sebe postavené brány — funkčná
aj ozdobná — mali bohato kované mreže a boli
zakončené kamennými skupinami vojenských
trofejí. Takéto sochárske doplňky palácovej ar-
chitektúry boli v 17. a 18. storočí běžné. Zdobili
napr. priečelia zámku vo Versailles, kde sa však
nezachovali. V habsburskej monarchii třeba
spomenúť skupiny trofejí na Zbrojnici a na
zámku Schönbrunn vo Viedni, na atikách praž-
skej a peštianskej Invalidovně, na štítoch prvé-

ho nádvoria Pražského hradu. Čestné nádvorie
Bratislavského hradu vzniklo aj so sochárskou
výzdobou v rokoch 1761 až 1765.1 Po požiari
hradného paláca roku 1811 sa začali rozpadat’
aj zanedbané objekty čestného nádvoria a spo-
menuté brány so skupinami trofejí boli už roku
1834 velmi devastované, ako to dokládá lito-
grafia G. Heringa. Neskôr sa pre tieto brány,
ochudobnené o kované mreže a sochársku vý-
zdobu, zaužíval termín „vífazné oblúky“ alebo
„víťazné brány“.2 Názov bol zrejme reminiscen-
ciou na bývalú, dnes až na malý fragment stra-
fend sochársku výzdobu.
Cesta do priestoru čestného nádvoria vedie od
západu cez tzv. Viedenskú alebo Karolovu brá-
nu, najmladšiu z brán areálu Bratislavského
hradu. Postavili ju roku 1712 na mieste, kde
predtým žiadna brána nestála a dokonca ani
terén nepatřil do areálu pevnosti. Vznikla na
juhozápadnom nároží velkého terasového pries-
toru predhradia, vytvořeného rozsiahlou terén-
nou úpravou — zasypáním starých priekop a li-
kvidováním zvyškov mohutného polkruhového
bastionu, zriadeného asi v 17. storočí před zá-
padným priečelím paláca.
V šesfdesiatych rokoch 17. storočia zhotovil
cisársky architekt J. Priami grandiózny, ale ne-
uskutečnitelný projekt přestavby opevnenia
Bratislavského hradu. Okolo hradného paláca
mala vzniknúť mohutná pravidelná hviezdicová
pevnost’. Realizácia projektu by znamenala ob-
rovské přesuny zeminy a výstavbu oporných
múrov na hradnom návrší nad Dunajom, ktoré
by úplné stratilo svoju prirodzenú konfiguráciu.
Výstavbu takej nákladnej pevnosti v Bratislavě
si uhorské královstvo nemohlo dovolit. Na-