Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1988)

71

Architekt Fridrich Wein wurm
ŠTEFAN ŠLACHTA

„Architekti sú na to, aby pochopili hlbku života,
aby přemysleli Tudské potřeby do všetkých dó-
sledkov, aby pomáhali sociálně slabším, aby
vybavili čo najvačší počet domácností dokona-
lými užitkovými predmetmi a nikdy nie sú tu
na to, aby vymýšlali nové formy.“
(Adolf Loos)
Začiatok dvadsiatych rokov prináša na Sloven-
sko čulý architektonický ruch. Na Slovensko
prichádza vela mladých českých architektův,
stojacích pod vplyvom českej školy a osobností
ako boli Janák, Gočár, Chochol a ďalší. Sú to
predovšetkým Balán, Grossmann, Šilinger, Mer-
ganc a iní, v tvorbě ktorých jasné cítiť ten-
dencie pražskej školy. Zároveň s nimi však pri-
chádza jú aj absolventi vysokých škol z Buda-
pešti, Viedne či z Nemecka (Slatinský — Sza-
latnai, Szónyi a ďalší), u ktorých móžeme sle-
dovat trochu iné tendencie, dané vysokou
školou. Je to najmä Fridrich Weinwurm, absol-
vent Technických univerzit v Drážďanoch a
Berlíne, ktorý prakticky od začiatku uplatňuje
vo svojej tvorbě Loosove principy novej věc-
nosti, prísnej funkčnosti a odporu k ozdob-
níctvu. Prvé stavby na Slovensku, ktoré sú pre-
javom úsilia o novů orientáciu architektúry, sú
právě diela F. Weinwurma. Nie je zatažený ani
českým kubizmom Gočára a Chochola, ani oblú-
čikovým dekorativizmom Janáka. Naopak, mó-
žeme sledovat jeho snahu o pravdivý puristic-
ký výraz vnútornej podstaty architektúry, ktorý
vychádza z účelovej podstaty stavby.
F. Weinwurm chápal prácu architekta v úzkej
spätosti so životom, hl'adal a utváral nové for-

my životnej kultúry a v sociálnom úžitku videi
najvyššie poslanie architektúry. Svoj vztah k íu-
ďom svojej doby, k životu, vyjádřil slovami:
„Je najvznešenější pocit mať možnost tvořit pre
dnešného osvieteného člověka. Takéto vedomie
dává silu pre nové idey a silu tvořivým výbo-
jom.“ Neboli to vízie inšpirované novými kon-
štrukciami a materiálmi, ani hry foriem s cie-
fom objaviť nové, neznáme oblasti estetiky, kto-
ré zdanlivo vyvierali z psychického položenia
povojnového člověka. Weinwurm razil cestu vý-
tvarnej kultúre, ktorá tvořila nedelitelnú část
funkčného stavebného organizmu.
S prvými realizáciami architekta Weinwurma
sa střetáváme v Bratislavě okolo roku 1923. Tie-
to práce už majú podstatné znaky charakteri-
zujúce jeho neskoršiu tvorbu. Architektúru cíti
kubicky a vyhýba sa samoúčelným estetickým
špekuláciám. Architektonický koncept nájom-
nej vily, Lermontovova ul. č. 13, z roku 1923
prezrádza Weinwurmove v tomto čase už ustá-
lené názory. Architektonické riešenie vychádza
z pódorysu. Úcelovo členená dispozícia je dobré
osadená do podmienok stavebnej lokality. Oko-
lo centrálnej haly sú rozvinuté obytné miestnos-
ti. Obytnú izbu s halou spájajú široké skladacie
dveře, osvetfujú ju francúzske okná; opticky sa
spája so záhradou a tvoří rizalit, ktorý ju mier-
ne akcentuje aj v plastike budovy. Stavba má
plochú střechu a asymetrické priečelie. Vo vrch-
nej ustupujúcej etáži je umiestnená práčovňa,
sušiareň a komora. Chráněný a přívětivý vchod,
ako aj ohraničený priestor před budovou sprí-
jemňujú prostredie.
Z toho istého roku pochádzajú ešte ďalšie