Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1988

Page: 46
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1988/0242
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
46


1. Josef Čapek: Kaplnka v krajině, olej 49,5X68 cm,
1930. Z pozůstalosti J. Čapka. Foto F. Ježerský, repro
M. Roli

čapkovského názoru na krajinu, v ktorom „jed-
notný živel maliarskych výrazových prostried-
kov prúdi obrazom, vlamuje sa do jeho plochy,
člení a modeluje bez pomoci perspektivy, osvet-
lenia a tieňovania“.10 O naliehavosti, s ktorou
sa Čapek k námětu vracal, svědčí okrem drob-
ných náčrtkov ceruzou jeho realizácia paste-
lom,11 signovaná 1930—1935, a ilustrácie
k detskej knihe.12 Aj formálně črty obrazu
s akcentom „neštýlovej“ zlučitelnosti liniových
znakových fragmentov budov a takmer pointi-
listického spracovania obrazovej plochy nazna-
čuji! úsilie o osobitost tematického zaujatia po-
dobné ako už na oleji Ráno z roku 1928,13 via-
zanom ešte prísnejšou ortogonálnou osnovou.
Na obidvoch týchto obrazoch badat mimoriadne
vyhraněno změnu jeho malby od začiatku roku
1928. V predchádzajúcich rokoch sa jeho tvorba
dostala sice len do čiastkového, ale vo všeobec-
nejšom chápaní nápadného rozporu významo-
vého vyznievania jeho výtvarnéj a literárnej
práce. V divadelných hrách Krajina mnohých
mien (1923) a Adam Stvořitel’ (1927, spolu s bra-
tom Karlom) „prakticky išlo o obranu etablujú-
cej sa (československej) státnosti před teoretic-
kým modelom ináč štrukturovanej státnosti,
o ilustrácie obrovských ťažkostí pri praktickom
utváraní určitej pospolitosti. . .“1Z*. Oproti tomu
Čapkovu malbu z rokov 1923—1927 takmer ab-
solútne ovládli výčitky sociálneho protestu

v miere silno prerastajúcej štátnoobčiansku lo-
jálnosť: věštila vlastně zánik panujúceho spo-
lečenského zriadenia, ktoré sa nedokáže spra-
vodlivo vyrovnat s chudobnými.
Ideová dilema, ktorá sa takto před Capkom
roztvorila, kořenila v jeho ludskom i umeleckom
vývoji vlastně už od raného poznávania světa
v provincionálnom prostředí rodného kraj a na
česko-nemeckom národnostnom rozhraní seve-
rovýchodných Ciech. Pozostatky minulosti sa
tam svoj rázné prelínali s přeměnami nového ob-
dobia. Zasahovali sem ešte přežitky feudálnych
vzťahov z panstva kniežaťa, ktorý už súčasne
vystupoval ako banský podnikatel. V oblasti re-
belantských tradicií podhorských rolníkov a lu-
dového myslitelstva horských tkáčov sa dravo
rozrastal nový textilný priemysel s „hnusné aso-
ciálnym správaním sa velkých a vlastně cudzo-
rodých priemyselníkov“.15 Hoci nechýbali ani
„nepokoje a demonštrácie, kamene lietali vyso-
ko až do fabrikantských okien“,16 vládol tu skór
tichý ako búrlivý maloměstský život. Věci tu
existovali popři sebe so starou i novou zotrvač-
nosťou. Napriek tvrdým životným podmienkam
v podhorskom kraji, kde zostávalo vela biedy,17
predsa sa len prejavoval celkový hmotný vzo-
stup, sprevádzaný aj živšími kultúrnymi snaha-
mi. Keď sa potom Čapek na přelome storočí
dostal ako študent umeleckopriemyselnej školy
do Prahy, začal sa so svojou vidieckosťou vy-
sporadúvať světácky secesnou literátskou štyli-
záciou, ktorú napokon překonal sebavedomou,
nadšenou účasťou na avantgardných snahách.
Vojna Čapka zrazila z výšok slobodného roz-
letu estétstva do bezmocnosti a zdesenia. Prešiel
zjatreným životným aj uměleckým poznáním
mnohých rozporov a protikladov. Povojnové
uvedomenie si rozporu medzi občiansko-štátnou
lojalitou a neústupnou sociálnou kritickosťou sa
Čapkovi stalo výzvou na další umělecký vývoj.
K svojmu světonázoru sa začal prepracúvať od
konca dvadsiatych rokov trocha rezervovanou,
avšak umělecky plodnou oklukou zážitku ele-
mentárně prírodného ohraničenia ludského by-
tia: vcítěním sa do chápania světa dieťaťom a
do zväzku plebejského vidiečana s přírodou. Na
tejto ceste sa stretol s krajinou svojho srdca,
s Oravou.
loading ...