DOI Artikel:
Pötzl-Malikova, Maria: Neznáme diela J. K. Mervilla v Galérii hl. mesta Bratislavy
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.51759#0192
100
8 Ako práce G. R. Donnera bolí zverejnené v Kata-
logu múzea města Bratislavy z roku 1933, s. 114 n.
(č. 1323, 1326, 1336, 1361). Bolí vystavené na výstave
Staré umění na Slovensku v Prahe roku 1937 (kat. č.
416—419) a v expozícii Mestskej galérie v Primaciál-
nom paláci v Bratislavě roku 1960. Do Donnerovho
oeuvre boli zaradené aj v publikácii: KOSTKA, J.
a kol. : Donner a jeho okruh na Slovensku. Bratislava
1954, s. 30 n., č. 61—64. Pochybnosti o tomto pripísaní
vyslovili: PIGLER, A.: Georg Raphael Donner. Leipzig
— Wien 1929, s. 84 a 116, pozn. 21; FEULNER, A. :
Skulptur und Malerei des 18. Jahrhunderts in Deutsch-
land. Potsdam 1929, s. 33; SKOREPOVÄ, Z.: O sochař-
ském díle rodiny Platzerù. Praha 1957, s. 28 n.,
SCHWARZ. M. : Georg Raphael Donner. Kategorien
der Plastik. Müchen 1968, s. 53, pozn. 86.
9 Dnes v Národnom múzeu v Neapole. Pozři: SÄF-
LUNG, G. : Aphrodite Kallipygos. Uppsala 1963.
10 Michael Schwarz prináša vo svojom článku Venus
Kallipygos — Böckchen tragender Satyr, Wiener Jahr-
buch für Kunstgeschichte, 22, 1969, s. 190 n. výpočet
jemu známých práč, inspirovaných touto sochou, ktorý
možno doplnit o práce dalších umelcov, ako napr. :
Hans Mont von Ghent (?) v Herzog Anton Ulrich —
Museum v Braunschweigu a v Oxforde, Antonio Susini
(?) vo Victoria and Albert Museum v Londýne, Ignaz
Lengelacher v zámku Karlsruhe atď. Pohybovým motí-
vom rúk tejto sochy sa inspiroval aj Bernini vo svojich
prácach. Pozři: KRUFT, H. W. — LARSSON, L. O.:
Entwürfe Berninis für die Engelsbrücke in Rom, Mün-
chner Jahrbuch der bildenden Künste, 17, 1966, s. 149.
11 Bájka rozpráva o nymfě Syrinx, ktorá utekajúc
před Panom sa změnila na rákosie. (Publius Ovidius
Naso: Metamorfózy. Přeložil Ignác Safár. Bratislava
1977, 1. kniha, Argus, Syringa, s. 31 n.). Zobrazená
scéna vóbec nezodpovedá tejto témě.
12 OVIDIUS NASO, P. : c. d., 6. kniha — Arachna,
s. 114. K obidvom zriedkavo zobrazovaným scénám
pozři aj: BAD.STÜBNER-GRÖGER, S.: Die Ovid-Gale-
rie in den Neuen Kammern zu Potsdam. Acta historiae
artium, 20, 1974, s. 279, obr. Č. 10, 11; DUNAND, L. —
LEMARCHAND, Ph.: Les compositions de Jules Ro-
main, intitulées Les Amours des Dieux... Lausanne
1977, s. 297, obr. Č. 607; NORDENFALK, V.: En CIo-
dion-skulptur. Konstrevy, 30, 1954, Č. 4, s. 168. Andreas
Pigler zastáva vo svojom článku The importance of
iconographical exactitude, The Art Bulletin, 21, 1939,
3, s. 233, obr. Č. 8 názor, že v soške Žena s hadom
možno vidieť antický manželský pár Kadmus a Har-
monia. V antickej bájke sa však obidvaja, nielen Kad-
mus, přeměnili na hadov.
13 Bratislavská soška snáď zobrazuje Antiope s Jupi-
terem v podobě fauna. Pozři: OVIDIUS NASO, P.:
c. d., s. 114.
14 Antická mramorová socha, známa tiež pod menom
Satyr nesúci kozla, sa v 17. storočí našla v Říme.
Názov Faun z Ildefonsa dostala podlá španielskeho
královského letohrádku v San Ildefonso. Dnes sa na-
chádza v Madride v múzeu Prado. Pozři: BLANCO, A.
— LORENTE, M. : Catalogo de la Escultura, Museo
del Prado. Madrid, 1969, s. 24 n., Č. 29.
15 Inv. Č. 8809, výška 68,5 cm, v stálej expozícii
múzea. Ako autor sa tu uvádza „rakúsky sochár 18.
storočia“. Na rozdiel od antickej předlohy nesie vie-
denský faun na pleciach jahňa a nie kozla.
16 TIETZE-CONRAT, E. : Der Böckchen tragende Sa-
tyr. Jahrbuch des kunsthistorischen Institutes der k. k.
Zentralkommission für Denkmalpflege, 6, 1912, s. 61 n.
17 Pozri: PIGLER, A. : c. d. v pozn. 8, s. 83. Podla
tohto autora pochádzala soška z Esterházyovského ka-
štiela v Bernolákove.
18 SCHWARZ, M.: c. d. v pozn. 10, s. 190 n. Ten istý
názor zastáva aj Ivan Rusina v publikácii : Bratislavská
renesančná a baroková plastika. Bratislava 1983.
19 Fotografia sa nachádza vo fototéke Umeleckohisto-
rického ústavu Viedenskej univerzity, medzi materiá-
lom o G. R. Donnerovi.
20 Dosial nepublikovaný archívny materiál sa nachá-
dza vo Vojensikom archíve vo Viedni, medzi spismi tzv.
Vojenskej kancelárie Františka Ferdinanda (fase. K/13,
rok 1912). Majitelom obidvoch sošiek bol údajné gróf
Anton Esterházy.
21 TIETZE-CONRAT, E.: c. d., s. 78. Autorka uvádza
len, že soška pochádza z „uhorského majetku“.
22 FEULNER, A.: c. d., s. 33.
23 Inv. č. 1956, 135: a) St. 18, výška 28,6 cm, 1956,
135, b) St. 18, výška 28,1 cm. Pozri: THEUERKAUFF,
Ch. — MÖLLER, L.: Die Bildwerke des 18. Jahrhun-
derts. Kataloge des Museum für Kunst und Gewerbe,
Hamburg, IV. Braunschweig 1977, s. 13 n., repr. na
s. 14 a 16 (,.rakúsky následovník G. R. Donnera,
1760/70“).
24 FEULNER, A.: c. d. v pozn. 8, s. 33, obr. Č. 17.
Podlá něho prichádza do úvahy ako autor viedenský
sochár Ján Berger.
25 Pri obidvoch sochách je antická předloha poňatá
dost volné, takže, ak by boli koncipované ako pen-
danty, boli by sa iste obidve práce navzájom prispó-
sobili. Porovnaj známe sošky Venuše a Merkúra, Me-
leagra a Atalanty od G. R. Donnera v Barokovom
múzeu vo Viedni, ktoré sú skutočnými pendantmi.
26 „Tanečný“ postoj a modelácia úzikej tváře připo-
míná dielo viedenského sochára Jakuba Gabriela MÜ1-
lera, zvaného Molliinarolo, jedného z významných ná-
sledovníkův G. R. Donnera.
27 HOFMANN, W. (vyd.) : Johann Tobias Sergei. Mün-
chen 1975 (katalog výstavy v Kunsthalle v Hamburgu).
28 GUBY, R. : Der Hochaltar der Michaelerkirche zu
Wien. Mitteilungen des Vereines für Geschichte der
Stadt Wien, 1, 1919/20, s. 55 n.; LUXOVÁ, V.: Sochaři
A. Marschall a K. G. Merwil v Bratislavě. Umění, 18,
1970, s. 540 n.
29 Rok narodenia 1751 vyplývá zo záznamu v brati-
slavskej matrike zomretých z roku 1798, kde sa tvrdí,
že zomrel ako 47-ročný (v spomínanom článku V. Lu-
xovej je nesprávné uvedený rok 1749). Z jeho mladosti
8 Ako práce G. R. Donnera bolí zverejnené v Kata-
logu múzea města Bratislavy z roku 1933, s. 114 n.
(č. 1323, 1326, 1336, 1361). Bolí vystavené na výstave
Staré umění na Slovensku v Prahe roku 1937 (kat. č.
416—419) a v expozícii Mestskej galérie v Primaciál-
nom paláci v Bratislavě roku 1960. Do Donnerovho
oeuvre boli zaradené aj v publikácii: KOSTKA, J.
a kol. : Donner a jeho okruh na Slovensku. Bratislava
1954, s. 30 n., č. 61—64. Pochybnosti o tomto pripísaní
vyslovili: PIGLER, A.: Georg Raphael Donner. Leipzig
— Wien 1929, s. 84 a 116, pozn. 21; FEULNER, A. :
Skulptur und Malerei des 18. Jahrhunderts in Deutsch-
land. Potsdam 1929, s. 33; SKOREPOVÄ, Z.: O sochař-
ském díle rodiny Platzerù. Praha 1957, s. 28 n.,
SCHWARZ. M. : Georg Raphael Donner. Kategorien
der Plastik. Müchen 1968, s. 53, pozn. 86.
9 Dnes v Národnom múzeu v Neapole. Pozři: SÄF-
LUNG, G. : Aphrodite Kallipygos. Uppsala 1963.
10 Michael Schwarz prináša vo svojom článku Venus
Kallipygos — Böckchen tragender Satyr, Wiener Jahr-
buch für Kunstgeschichte, 22, 1969, s. 190 n. výpočet
jemu známých práč, inspirovaných touto sochou, ktorý
možno doplnit o práce dalších umelcov, ako napr. :
Hans Mont von Ghent (?) v Herzog Anton Ulrich —
Museum v Braunschweigu a v Oxforde, Antonio Susini
(?) vo Victoria and Albert Museum v Londýne, Ignaz
Lengelacher v zámku Karlsruhe atď. Pohybovým motí-
vom rúk tejto sochy sa inspiroval aj Bernini vo svojich
prácach. Pozři: KRUFT, H. W. — LARSSON, L. O.:
Entwürfe Berninis für die Engelsbrücke in Rom, Mün-
chner Jahrbuch der bildenden Künste, 17, 1966, s. 149.
11 Bájka rozpráva o nymfě Syrinx, ktorá utekajúc
před Panom sa změnila na rákosie. (Publius Ovidius
Naso: Metamorfózy. Přeložil Ignác Safár. Bratislava
1977, 1. kniha, Argus, Syringa, s. 31 n.). Zobrazená
scéna vóbec nezodpovedá tejto témě.
12 OVIDIUS NASO, P. : c. d., 6. kniha — Arachna,
s. 114. K obidvom zriedkavo zobrazovaným scénám
pozři aj: BAD.STÜBNER-GRÖGER, S.: Die Ovid-Gale-
rie in den Neuen Kammern zu Potsdam. Acta historiae
artium, 20, 1974, s. 279, obr. Č. 10, 11; DUNAND, L. —
LEMARCHAND, Ph.: Les compositions de Jules Ro-
main, intitulées Les Amours des Dieux... Lausanne
1977, s. 297, obr. Č. 607; NORDENFALK, V.: En CIo-
dion-skulptur. Konstrevy, 30, 1954, Č. 4, s. 168. Andreas
Pigler zastáva vo svojom článku The importance of
iconographical exactitude, The Art Bulletin, 21, 1939,
3, s. 233, obr. Č. 8 názor, že v soške Žena s hadom
možno vidieť antický manželský pár Kadmus a Har-
monia. V antickej bájke sa však obidvaja, nielen Kad-
mus, přeměnili na hadov.
13 Bratislavská soška snáď zobrazuje Antiope s Jupi-
terem v podobě fauna. Pozři: OVIDIUS NASO, P.:
c. d., s. 114.
14 Antická mramorová socha, známa tiež pod menom
Satyr nesúci kozla, sa v 17. storočí našla v Říme.
Názov Faun z Ildefonsa dostala podlá španielskeho
královského letohrádku v San Ildefonso. Dnes sa na-
chádza v Madride v múzeu Prado. Pozři: BLANCO, A.
— LORENTE, M. : Catalogo de la Escultura, Museo
del Prado. Madrid, 1969, s. 24 n., Č. 29.
15 Inv. Č. 8809, výška 68,5 cm, v stálej expozícii
múzea. Ako autor sa tu uvádza „rakúsky sochár 18.
storočia“. Na rozdiel od antickej předlohy nesie vie-
denský faun na pleciach jahňa a nie kozla.
16 TIETZE-CONRAT, E. : Der Böckchen tragende Sa-
tyr. Jahrbuch des kunsthistorischen Institutes der k. k.
Zentralkommission für Denkmalpflege, 6, 1912, s. 61 n.
17 Pozri: PIGLER, A. : c. d. v pozn. 8, s. 83. Podla
tohto autora pochádzala soška z Esterházyovského ka-
štiela v Bernolákove.
18 SCHWARZ, M.: c. d. v pozn. 10, s. 190 n. Ten istý
názor zastáva aj Ivan Rusina v publikácii : Bratislavská
renesančná a baroková plastika. Bratislava 1983.
19 Fotografia sa nachádza vo fototéke Umeleckohisto-
rického ústavu Viedenskej univerzity, medzi materiá-
lom o G. R. Donnerovi.
20 Dosial nepublikovaný archívny materiál sa nachá-
dza vo Vojensikom archíve vo Viedni, medzi spismi tzv.
Vojenskej kancelárie Františka Ferdinanda (fase. K/13,
rok 1912). Majitelom obidvoch sošiek bol údajné gróf
Anton Esterházy.
21 TIETZE-CONRAT, E.: c. d., s. 78. Autorka uvádza
len, že soška pochádza z „uhorského majetku“.
22 FEULNER, A.: c. d., s. 33.
23 Inv. č. 1956, 135: a) St. 18, výška 28,6 cm, 1956,
135, b) St. 18, výška 28,1 cm. Pozri: THEUERKAUFF,
Ch. — MÖLLER, L.: Die Bildwerke des 18. Jahrhun-
derts. Kataloge des Museum für Kunst und Gewerbe,
Hamburg, IV. Braunschweig 1977, s. 13 n., repr. na
s. 14 a 16 (,.rakúsky následovník G. R. Donnera,
1760/70“).
24 FEULNER, A.: c. d. v pozn. 8, s. 33, obr. Č. 17.
Podlá něho prichádza do úvahy ako autor viedenský
sochár Ján Berger.
25 Pri obidvoch sochách je antická předloha poňatá
dost volné, takže, ak by boli koncipované ako pen-
danty, boli by sa iste obidve práce navzájom prispó-
sobili. Porovnaj známe sošky Venuše a Merkúra, Me-
leagra a Atalanty od G. R. Donnera v Barokovom
múzeu vo Viedni, ktoré sú skutočnými pendantmi.
26 „Tanečný“ postoj a modelácia úzikej tváře připo-
míná dielo viedenského sochára Jakuba Gabriela MÜ1-
lera, zvaného Molliinarolo, jedného z významných ná-
sledovníkův G. R. Donnera.
27 HOFMANN, W. (vyd.) : Johann Tobias Sergei. Mün-
chen 1975 (katalog výstavy v Kunsthalle v Hamburgu).
28 GUBY, R. : Der Hochaltar der Michaelerkirche zu
Wien. Mitteilungen des Vereines für Geschichte der
Stadt Wien, 1, 1919/20, s. 55 n.; LUXOVÁ, V.: Sochaři
A. Marschall a K. G. Merwil v Bratislavě. Umění, 18,
1970, s. 540 n.
29 Rok narodenia 1751 vyplývá zo záznamu v brati-
slavskej matrike zomretých z roku 1798, kde sa tvrdí,
že zomrel ako 47-ročný (v spomínanom článku V. Lu-
xovej je nesprávné uvedený rok 1749). Z jeho mladosti