Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1988

Page: 99
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1988/0191
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
99


J. K. Merville: Alegorická postava Stálosti z návrhu
na pomník Katariny II., olovo. Viedeň, Rakúska
galéria. Foto Rakúska galéria

Doteraz konštatovaná voïnà inšpirácia z an-
tických předloh u Mervilla sa pri bližšom skú-
maní prejaví tiež ako chápanie týchto diel
prostredníctvom manieristickej tvorby. Spomí-

naný vplyv torza z Belvederu je poznačený re-
cepciou tohto diela v 16. storočí.63 Příznačné je
tiež, že sa v tom istom Mervillovom diele kříži
vplyv tejto slávnej antickéj sochy s vplyvom
iného slávneho diela cinquecenta — Michelan-
gelovou sochou Dňa z Mediciovskej kaplnky vo
Florencii.64 Dalším dokladom pre prelínanie sa
16. storočia a antiky u Mervilla je tzv. Pan Bar-
berini, falzifikát zo 16. storočia, ktorý sa až do
18. storočia pokládal za antickú sochu a často
sa napodobňoval.65 Toto dielo připomíná nielen
svojím motívom, ale aj svojím naturalizmom
právě Mervillove práce.
Manieristické umenie bolo vzorom pre Mer-
villove sošky iste aj tematicky: právě v tomto
období boli erotické náměty velmi obfúbené.66
Antická mytológia poskytovala vhodnú látku na
lascívne scény a súčasne dodávala argumenty
na ich ospravedlnenie. Podobný postoj je bada-
telný aj u Mervilla, u ktorého „antikizujúca“
tematika takisto pomáhá sankcionovat „odváž-
né“ výjavy.
Podrobný rozbor vplyvov, o ktorých sa móže-
me domnievať, že spoluurčovali vznik Mervil-
lových bratislavských sošiek, pomáhá osvětlit
ich kultúrnohistorický význam. Tento rozbor
dokazuje, že Merville aj v ústraní, bez kontaktu
s váčším uměleckým centrom, živo reagoval na
právě aktuálně podněty a vytvořil tak diela,
ktoré sú v mnohom charakteristickým prejavom
doznievajúceho 18. storočia. Spolu so svojimi
nespornými uměleckými kvalitami obohacuj ú
preto tieto práce bratislavskú tvorbu začínajú-
ceho klasicizmu o novů zaujímavú facetu.

Poznámky

1 Príkladom tohto pósobenia je vědomá orientácia
známého viedenského sochára 19. storočia, bratislav-
ského rodáka Viktora Tilgnera, na Donnera pri tvorbě
Ganymedovej fontány pre Bratislavu.
2 Táto situácia je příznačná nielen pre lokálnu bra-
tislavskú históriu umenia, ale je charakteristická pre
doterajšie bádanie o sochárstve druhej polovice 18.
storočia viedenského okruhu všeobecne.
3 Inv. č. B-341, v. 58 cm; B-342, v. 28 cm, š. 38 cm;
B-343, v. 26 cm, š. 39 cm; B-344, v. 42 cm.

4 Pozři katalog: „Industrie- Kunst- und archäolo-
gische Ausstellung“, s. 30, č. 6 (Leda), č. 10 (Faun).
5 Pozři: PÖTZL - MALÍKOVÁ, M.: Franz Xaver
Messerschmídt. Wien — München 1982, s. 271.
6 Inv. č. 2987— 2990, bez udania spósobu získania.
Pripísanie Donnerovi je formulované trochu neurčito:
„Aus dem Pressburger Atelier Donners“.
7 Inv. č. 682, 683, 688, 711, datované do prvej polo-
vice 18. storočia. V tomto inventáři sa uvádza, že sa
diela dostali do múzea darom.
loading ...