Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1988)

57

možno oňuchať a ohmatat, sú tak trocha ako
zjavenie. A najviac sa mi páči, ak to nie sú
princezně a víly, ale ak z čohosi najvšednejšieho
plynie pocit zjavenia a přitom existencie a prav-
dy.“
Uprostřed dvadsiatych rokov sa šířka Capko-
vej koncepcie tvorby podobné prejavovala aj
v stanovisku k tendenciám medzinárodného
konštruktivizmu, keď nad ich rámec zdůrazňo-
val potřebu „preniesť sa trocha spät, bližšie
k člověku, ... ku skutočnosti, ktorá volá po vý-
tvarnom vyjádření a nie po výpočte a zázname
estetických prvkov, hotových a vopred daných
modernou technikou a priemyslom, aranžova-
ných nakoniec na plátně lyrickým citom umel-
ca. Ekonómiu a triezvosť výrazu, vypestovanú
v kázni tohto konštruktivizmu, nech si potom
maliar odnesie do svojej ďalšej vývoj ověj etapy.
Vždy mu bude korektívom tam, kde by přílišná
citovost a zmyslovosť hrozila zaplavit kalnými
prívalmi jasnost a čistotu diela“.38
Začiatkom tridsiatych rokov rovnako konšta-
toval, „že k surrealizmu sa dospělo celkom po-
chopitelnými a nutné podmienenými cestami“
a že „všetko to podstatné, a to mnohé zložky
svedčiace o velmi radikálnom odpútaní sa tejto
malby od priestorovej, časovej a predmetnej
viazanosti, ktorá ju neraz utláčala, sa zachovajú
pre další vývoj“; chýbalo mu však na ňom
„hnutie ducha, kde bezprostrednejšie . .. kultúr-
ne mladšie a teda základnejšie vztahy javia
vždy rovnakú, omnoho váčšiu mieru životného
entuziazmu“.39
Stretnutie s Oravou sa v Čapkových obrazoch
prejavilo najprv radostnou pohodou, čerpanou
z pohody prázdninového odpočinku uprostřed
jej prírodných krás (obraz Prázdniny, obr. 2).
Fenomén detstva, ktorý ho tak zaujal najmä
v prvej polovici tridsiatych rokov, zapadal bez-
prostředné do rámca oravských prázdnin. Při-
tom si vo formovom vyjádření zachovával
značnú mieru jednoduchých konštruktívnych
črt a niekde aj kubistických reminiscencií. Dra-
matickosť skladby útvarov oravskej prírody sa
vzápátí premietla do silno expresívneho výrazu
krajin (Mrak, obr. 5), v důsledku tlaku politic-
kých událostí. Starobylý ludový živel oravského
vidieka stal sa teraz Čapkovi výzvou k zanie-


12. Josej Čapek: Krajina s križom a holubmi, olej 87 X
X57 cm, 1937. Z pozostalosti J. Čapka. Foto F. lilek,

repro M. Roli

tenému spodobneniu důstojného plebejského ty-
pu (napr. Z Podzámku, obr. 4) až v mýticky
monumentalizujúcej polohe (Dve ženy s krčah-
mi, obr. 10). Od expresívneho zobrazenia Oravy
s velkými prírodnými hmotami pod mohutným
slnečným kotúčom (V horách, obr. 8) bol už len
krok k vesmírným alúziám (Stvrtá prechádzka,
obr. 9), korešpondujúcim s vtedajšími Čapkový-
mi kozmickými kontempláciami. Aj od spodob-
nenia Oravaniek bol len krok k priamej folklór-
nej parafráze (Spievajúce dievčatá, obr. 11),
podnietenej dobovou programovou konfrontá-
ciou českého moderného umenia s ludovým
uměním. V súvislosti s ňou vznikali Čapkové