DOI Artikel:
Slavík, Jaroslav: Oravské inšpirácie Josefa Čapka
DOI Seite / Zitierlink:https://doi.org/10.11588/diglit.51759#0252
56
11. Josef Čapek: Spievajúce dievčatá, olej 46X56 cm, 1936. Z pozůstalosti J. Čapka. Foto J. Hampl
rálnym typom a vidieckym krajinám. Proti star-
šiemu, najmä ranému obdobiu — schematicky
vyjádřené — ako výsledok vývoj a od zdóraz-
nenia tvárných prostriedkov k zdórazneniu pro-
striedkov významového vyznenia. Obidvoje sa
však integruje do širšej koncepcie, badatelnej
v celom vývoji Capkovho diela. Jej čiastkové
zložky sa uplatňujú raz zretelnejšie, raz zastre-
nejšie. V jadre sa táto koncepcia črtá už z po-
známok, ktorými mladý Čapek ešte ako aktívny
účastník programovo obnoví telského úsilia čes-
kej kubistickej avantgardy, komentoval svoj
obraz Pijan37 z roku 1913: „Je to všedný typ,
člověk s malým klobúčikom a banálnymi fúzik-
mi (aké nosia najvšednejší 1’udia, obchodní ces-
tujúci, úradníci alebo holiči), sediaci před po-
hárikom červeného vína pri kaviarenskom sto-
líku. Robil som to najma zo záujmu o priestoro-
vú skladbu a dráždivosť telies. Záměrně som si
zvolil ten najbanálnější typ. Úlohou bolo pre-
niknúť do tejto banality čím hlbšie z maliar-
skeho stanoviska a docieliť podobný pocit, aký
máváme nad niektorými fotografiami, nad po-
stavami Cézanna a Picassa: že 1’udia, aj keď ich
11. Josef Čapek: Spievajúce dievčatá, olej 46X56 cm, 1936. Z pozůstalosti J. Čapka. Foto J. Hampl
rálnym typom a vidieckym krajinám. Proti star-
šiemu, najmä ranému obdobiu — schematicky
vyjádřené — ako výsledok vývoj a od zdóraz-
nenia tvárných prostriedkov k zdórazneniu pro-
striedkov významového vyznenia. Obidvoje sa
však integruje do širšej koncepcie, badatelnej
v celom vývoji Capkovho diela. Jej čiastkové
zložky sa uplatňujú raz zretelnejšie, raz zastre-
nejšie. V jadre sa táto koncepcia črtá už z po-
známok, ktorými mladý Čapek ešte ako aktívny
účastník programovo obnoví telského úsilia čes-
kej kubistickej avantgardy, komentoval svoj
obraz Pijan37 z roku 1913: „Je to všedný typ,
člověk s malým klobúčikom a banálnymi fúzik-
mi (aké nosia najvšednejší 1’udia, obchodní ces-
tujúci, úradníci alebo holiči), sediaci před po-
hárikom červeného vína pri kaviarenskom sto-
líku. Robil som to najma zo záujmu o priestoro-
vú skladbu a dráždivosť telies. Záměrně som si
zvolil ten najbanálnější typ. Úlohou bolo pre-
niknúť do tejto banality čím hlbšie z maliar-
skeho stanoviska a docieliť podobný pocit, aký
máváme nad niektorými fotografiami, nad po-
stavami Cézanna a Picassa: že 1’udia, aj keď ich