DOI article:
Slavík, Jaroslav: Oravské inšpirácie Josefa Čapka
DOI Page / Citation link:https://doi.org/10.11588/diglit.51759#0251
55
10. Josef Čapek: Dve ženy s krčahmi, olej 115X64 cm,
1934—36. Moravská galéria, Brno. Foto F. Krejčí, repro
M. Roli
a holubmi (obr. 12) z roku 1937, podlá nášho
názoru právom spájame s oravskou krajinnou
inšpiráciou. Je replikou vertikálneho typu Mra-
ku, jeho dost blízkým, avšak zjatrenejším va-
riantom. Zvíjajúci sa tok farieb tu velmi dó-
razne evokuje munchovskú štruktúru. Postavy
vidiečanov spočívajú v podobnej osudovej češ-
te,34 stáčajúcej sa k obzoru pod kalváriou, a su-
gerujúcej předtuchu nastávajúcej kalvárie ná-
roda i l’udstva, so svojím všedným, teraz už
znova staženým osudom.
V hlbšom pláne obrazu takto cítime maliarovo
smerovanie stať sa nakoniec tým „maliarom-
-žurnalistom dějin“, akého videi — už v cito-
vanej úvahe — v Goyovi ako historicky prvom
s jeho „hlasom 1’udskosti v trvalej obrané a tr-
valom útoku“, ktorý „hovoří za 1’udskú spoloč-
nosť, nehovoří, ale křičí, je jej krikom, je pole-
mikom, pamfletárom, je plný tendencie, nená-
visti, súcitu, hrózy, chce na to všetko upozor-
nit, chce změnu a nápravu, lebo tento jeho hlas
je hlasom 1’udského svedomia.“35
To, čo zostávalo na Čapkových obrazoch roku
1937 ešte zastreté, hoci už v oleji Mrak nazna-
čené, vyrážalo v jeho novinářských kresbách
naplno. Známy Capkov cyklus kresieb Diktá-
torské čižmy36 — podobné ako mnoho ďalších
karikatúr — je nekompromisně ostrý, výsměš-
ný, pamfletický, útočný, ako to v jeho predho-
vore vyjádřil proletársky básník Josef Hora:
„ . . . Niektoré národy sa vyděsili světla rozumu,
ktoré ukládá každému občanovi priveïa povin-
ností. Stavajú si teda pár diktátorských čižiem
na vysoký piedestál, aby mal Tud na čo pozerať
a podlá čoho sa riadiť a nemusel přitom sám
myslieť. Ci už zoslané z neba alebo zrodené
z chaosu v hlavách miesto predpokladanej
hviezdy, kráčajú si diktátorské čižmy, ako ich
videi Josef Čapek vo svojej vízii, silno po leb-
kách miliónov, uctievajúcich to, čo sa nedá po-
chopit, a strativších vieru v zdravý úsudok. . .
Akoby ilustrátor doby trpěl morou, keď zachy-
tával gestá diktátorských čižiem. Ale kdeže! To
nie je jeho mora, ale mora nad námi všetkými,
a tak, predierajúc sa jej jednotlivými frázami,
poponáhlajme sa až tam, kde sa po všetkých
kolektívnych scénách totalitného ducha objavu-
je na obrázku švec, ktorý diktátorské čižmy od-
náša za kulisy. Počujete, ako si ten ševcovský
mládenec hvízdá? Takisto ako on, aj národy
raz spoznajú, že diktátorské čižmy sú len z ho-
vádzej kože.“
Účinky oravskej inšpirácie v diele Josefa Čap-
ka možno postihnúť zhruba v období, keď sa
formová rozmanitost jeho výtvarných prejavov
pripája k dětským a plebejským vidieckym figu-
10. Josef Čapek: Dve ženy s krčahmi, olej 115X64 cm,
1934—36. Moravská galéria, Brno. Foto F. Krejčí, repro
M. Roli
a holubmi (obr. 12) z roku 1937, podlá nášho
názoru právom spájame s oravskou krajinnou
inšpiráciou. Je replikou vertikálneho typu Mra-
ku, jeho dost blízkým, avšak zjatrenejším va-
riantom. Zvíjajúci sa tok farieb tu velmi dó-
razne evokuje munchovskú štruktúru. Postavy
vidiečanov spočívajú v podobnej osudovej češ-
te,34 stáčajúcej sa k obzoru pod kalváriou, a su-
gerujúcej předtuchu nastávajúcej kalvárie ná-
roda i l’udstva, so svojím všedným, teraz už
znova staženým osudom.
V hlbšom pláne obrazu takto cítime maliarovo
smerovanie stať sa nakoniec tým „maliarom-
-žurnalistom dějin“, akého videi — už v cito-
vanej úvahe — v Goyovi ako historicky prvom
s jeho „hlasom 1’udskosti v trvalej obrané a tr-
valom útoku“, ktorý „hovoří za 1’udskú spoloč-
nosť, nehovoří, ale křičí, je jej krikom, je pole-
mikom, pamfletárom, je plný tendencie, nená-
visti, súcitu, hrózy, chce na to všetko upozor-
nit, chce změnu a nápravu, lebo tento jeho hlas
je hlasom 1’udského svedomia.“35
To, čo zostávalo na Čapkových obrazoch roku
1937 ešte zastreté, hoci už v oleji Mrak nazna-
čené, vyrážalo v jeho novinářských kresbách
naplno. Známy Capkov cyklus kresieb Diktá-
torské čižmy36 — podobné ako mnoho ďalších
karikatúr — je nekompromisně ostrý, výsměš-
ný, pamfletický, útočný, ako to v jeho predho-
vore vyjádřil proletársky básník Josef Hora:
„ . . . Niektoré národy sa vyděsili světla rozumu,
ktoré ukládá každému občanovi priveïa povin-
ností. Stavajú si teda pár diktátorských čižiem
na vysoký piedestál, aby mal Tud na čo pozerať
a podlá čoho sa riadiť a nemusel přitom sám
myslieť. Ci už zoslané z neba alebo zrodené
z chaosu v hlavách miesto predpokladanej
hviezdy, kráčajú si diktátorské čižmy, ako ich
videi Josef Čapek vo svojej vízii, silno po leb-
kách miliónov, uctievajúcich to, čo sa nedá po-
chopit, a strativších vieru v zdravý úsudok. . .
Akoby ilustrátor doby trpěl morou, keď zachy-
tával gestá diktátorských čižiem. Ale kdeže! To
nie je jeho mora, ale mora nad námi všetkými,
a tak, predierajúc sa jej jednotlivými frázami,
poponáhlajme sa až tam, kde sa po všetkých
kolektívnych scénách totalitného ducha objavu-
je na obrázku švec, ktorý diktátorské čižmy od-
náša za kulisy. Počujete, ako si ten ševcovský
mládenec hvízdá? Takisto ako on, aj národy
raz spoznajú, že diktátorské čižmy sú len z ho-
vádzej kože.“
Účinky oravskej inšpirácie v diele Josefa Čap-
ka možno postihnúť zhruba v období, keď sa
formová rozmanitost jeho výtvarných prejavov
pripája k dětským a plebejským vidieckym figu-