DOI Heft:
Nr. 1
DOI Artikel:Kresák, Fedor: Sovietska porevolučná architektúra a súčasnostʹ
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.51760#0068
64
Konstantin Melnikov: Sovietsky výstavný pavilón v Pa-
říži, 1925. Z knihy S. O. Chan-Magomedov, Pioniere
der sowjetischen Architektur. Repro T. Leixnerová
Grigorij Barchin: Budova Izvestijí v Moskvě, 1926.
Foto F. Kresák
ne dřevenými, skromnými pavilónmi, spomedzi
ktorých upútal pozornosť Melnikovov pavilón
Machorka s prvkami, ktoré Melnikov neskoršie
rozpracoval na sovietskom výstavnom pavilóne
v Paříži roku 1925, a súťaž na Palác práce, kto-
rej privefmi utopické výsledky sa nikdy nerea-
lizovali. Súťažné projekty ešte všeobecne igno-
rovali zasadenie objektu do okolia. Kontrastům
s ním a nadsadenými rozmermi sa raná avant-
garda naopak usilovala vyjádřit nástup novej
epochy, rúcajúcej všetko staré, zaostalé. Hoci
zvíťazil ešte značné historizuj úci návrh so sta-
rorímskymi a byzantskými črtami, stredobodom
pozornosti sa stal projekt bratov Vesninovcov
s technizujúco-konštruktivistickými prvkami.
Z dnešného pohl’adu sa zdá byť ešte zaujímavej-
ší moskovský vežiak Všezvázovej rady národ-
ného hospodárstva od Sergeja Lopatina (1898—
1962) z ateliéru N. Ladovského z roku 1925. Sú-
časne začína El Lisickij projektovat svoje fan-
tastické hladidlá mračien, horizontálně budovy
stojace na stlpoch, v ktorých mali byť výtahy;
mali sa dvíhať nad ósmimi hlavnými křižovat-
kami okolo centra Moskvy.
Pozície avantgardy upevnilo množstvo súťa-
ží, v ktorých sa najmä konštruktivisti uviedli
pozoruhodnými projektmi. Patria medzi ne
predovšetkým návrhy bratov Vesninovcov na
redakčnú budovu Leningradskej Pravdy v Mos-
kvě a — v čase, keď sa ZSSR začal otvárať pre
obchod so Západom — dom společnosti Arkos,
obidva z roku 1924. Prvá z budov bola 6-pod-
lažný skleněný vežiak s navonok vyjádřenou
skeletovou konštrukciou o minimálnom pódory-
se 6 X 6 m. Mala zvýraznit pohyb ako charak-
teristickú vlastnost novinárskej práce a je v nej
ešte vela technickej symboliky. Takisto zaskle-
ná fasáda Arkosu odhaluje vtiahnutú skeletová
konštrukciu. Obidva projekty boli zlomom vo
vývine sovietskej architektúry, hoci sa neusku-
točnili.
Uskutočnil sa však víťazný projekt súťaže na
sovietsky pavilón na světověj výstave dekora-
tívneho umenia v Paříži roku 1925 od K. Mel-
nikova. Dnes už neexistuj úci, diagonálně sy-
metrický transparentný pavilón z 1’ahkých hmot
— prevažne z dřeva a zo skla — rušil kompakt-
nost’ fasád a výtvarné v ňom převládal kosý
Konstantin Melnikov: Sovietsky výstavný pavilón v Pa-
říži, 1925. Z knihy S. O. Chan-Magomedov, Pioniere
der sowjetischen Architektur. Repro T. Leixnerová
Grigorij Barchin: Budova Izvestijí v Moskvě, 1926.
Foto F. Kresák
ne dřevenými, skromnými pavilónmi, spomedzi
ktorých upútal pozornosť Melnikovov pavilón
Machorka s prvkami, ktoré Melnikov neskoršie
rozpracoval na sovietskom výstavnom pavilóne
v Paříži roku 1925, a súťaž na Palác práce, kto-
rej privefmi utopické výsledky sa nikdy nerea-
lizovali. Súťažné projekty ešte všeobecne igno-
rovali zasadenie objektu do okolia. Kontrastům
s ním a nadsadenými rozmermi sa raná avant-
garda naopak usilovala vyjádřit nástup novej
epochy, rúcajúcej všetko staré, zaostalé. Hoci
zvíťazil ešte značné historizuj úci návrh so sta-
rorímskymi a byzantskými črtami, stredobodom
pozornosti sa stal projekt bratov Vesninovcov
s technizujúco-konštruktivistickými prvkami.
Z dnešného pohl’adu sa zdá byť ešte zaujímavej-
ší moskovský vežiak Všezvázovej rady národ-
ného hospodárstva od Sergeja Lopatina (1898—
1962) z ateliéru N. Ladovského z roku 1925. Sú-
časne začína El Lisickij projektovat svoje fan-
tastické hladidlá mračien, horizontálně budovy
stojace na stlpoch, v ktorých mali byť výtahy;
mali sa dvíhať nad ósmimi hlavnými křižovat-
kami okolo centra Moskvy.
Pozície avantgardy upevnilo množstvo súťa-
ží, v ktorých sa najmä konštruktivisti uviedli
pozoruhodnými projektmi. Patria medzi ne
predovšetkým návrhy bratov Vesninovcov na
redakčnú budovu Leningradskej Pravdy v Mos-
kvě a — v čase, keď sa ZSSR začal otvárať pre
obchod so Západom — dom společnosti Arkos,
obidva z roku 1924. Prvá z budov bola 6-pod-
lažný skleněný vežiak s navonok vyjádřenou
skeletovou konštrukciou o minimálnom pódory-
se 6 X 6 m. Mala zvýraznit pohyb ako charak-
teristickú vlastnost novinárskej práce a je v nej
ešte vela technickej symboliky. Takisto zaskle-
ná fasáda Arkosu odhaluje vtiahnutú skeletová
konštrukciu. Obidva projekty boli zlomom vo
vývine sovietskej architektúry, hoci sa neusku-
točnili.
Uskutočnil sa však víťazný projekt súťaže na
sovietsky pavilón na světověj výstave dekora-
tívneho umenia v Paříži roku 1925 od K. Mel-
nikova. Dnes už neexistuj úci, diagonálně sy-
metrický transparentný pavilón z 1’ahkých hmot
— prevažne z dřeva a zo skla — rušil kompakt-
nost’ fasád a výtvarné v ňom převládal kosý