DOI Heft:
Nr. 1
DOI Artikel:Kresák, Fedor: Sovietska porevolučná architektúra a súčasnostʹ
DOI Seite / Zitierlink:https://doi.org/10.11588/diglit.51760#0067
63
El Lisickij: Hladidlá mračien, 1923—d925. Z knihy S.
O. Chan-Magomedov, Pioniere der sowjetischen Archi-
tektur. Repro T. Leixnerová
bol VCHUTEMAS založený roku 1920 (vyššie
štátne umělecké ateliéry), škola, ktorá svojou
štruktúrou i zameraním predchádzala weimar-
ský Bauhaus. Aj tu poslucháči museli absolvo-
vat spoločnú přípravku, zdůrazňovala sa prax
a popři architektúre sa pěstovali aj iné užité
umenia. Ústřednou postavou školy bol Nikolaj
Ladovskij (1881—1941). Učil na nej aj Vasilij
Kandinsky, ktorého pre Bauhaus získal jeho za-
kladatel’ Walter Gropius a ktorý roku 1922 pri-
niesol z Moskvy do Weimaru aj svoje učebné
plány a skúsenosti. Prevažne z poslucháčov tej-
to školy pozostávala skupina ASNOVA (Aso-
ciácia nových architektův, zal. 1923). Medzi jej
najvýznamnějších představitelův patřil půpri
Ladůvskom praktik Konstantin Melnikov (1896
— 1974) a El Lisickij (1890—1941). Konkuren-
čnou skupinůu bola OSA (Združenie súčasných
architektův, zal. 1925) na čele s bratmi Vesni-
novcami a Mojsejom Ginzburgom (1892—1946).
Kým prví — racionalisti5 — popři konštrukčnej
stránke zohladňovali aj estetickú („Člověk je
mierou pre krajčírov, ale architektúru merajte
architektúrou“), druhí sa nazdávali, že forma
má sama vyplynúť z technickej konštrukcie a
sami seba nazývali konštruktivistami. Obidva
Bratia Vesninovci: Projekt Leningradskej Pravdy, 1924.
Z knihy S. O. Chan-Magomedov, Pioniere der sowjeti-
schen Architektur. Repro T. Leixnerová
avantgardně prúdy existovali popři sebe až do
začiatku tridsiatych rokov. Pre obmedzený roz-
sah příspěvku nemóžeme sledovat časté reorga-
nizácie výtvarného školstva, ani vznik a zánik
spolkov a svoju pozornost zacielime len na tvor-
bu najvýznamnejších postáv avantgardy.
Roku 1923 sa odohrali dve události (výz-
namné pre vývin avantgardy), a to celoruská
polnohospodárska výstava v Moskvě s převaž-
El Lisickij: Hladidlá mračien, 1923—d925. Z knihy S.
O. Chan-Magomedov, Pioniere der sowjetischen Archi-
tektur. Repro T. Leixnerová
bol VCHUTEMAS založený roku 1920 (vyššie
štátne umělecké ateliéry), škola, ktorá svojou
štruktúrou i zameraním predchádzala weimar-
ský Bauhaus. Aj tu poslucháči museli absolvo-
vat spoločnú přípravku, zdůrazňovala sa prax
a popři architektúre sa pěstovali aj iné užité
umenia. Ústřednou postavou školy bol Nikolaj
Ladovskij (1881—1941). Učil na nej aj Vasilij
Kandinsky, ktorého pre Bauhaus získal jeho za-
kladatel’ Walter Gropius a ktorý roku 1922 pri-
niesol z Moskvy do Weimaru aj svoje učebné
plány a skúsenosti. Prevažne z poslucháčov tej-
to školy pozostávala skupina ASNOVA (Aso-
ciácia nových architektův, zal. 1923). Medzi jej
najvýznamnějších představitelův patřil půpri
Ladůvskom praktik Konstantin Melnikov (1896
— 1974) a El Lisickij (1890—1941). Konkuren-
čnou skupinůu bola OSA (Združenie súčasných
architektův, zal. 1925) na čele s bratmi Vesni-
novcami a Mojsejom Ginzburgom (1892—1946).
Kým prví — racionalisti5 — popři konštrukčnej
stránke zohladňovali aj estetickú („Člověk je
mierou pre krajčírov, ale architektúru merajte
architektúrou“), druhí sa nazdávali, že forma
má sama vyplynúť z technickej konštrukcie a
sami seba nazývali konštruktivistami. Obidva
Bratia Vesninovci: Projekt Leningradskej Pravdy, 1924.
Z knihy S. O. Chan-Magomedov, Pioniere der sowjeti-
schen Architektur. Repro T. Leixnerová
avantgardně prúdy existovali popři sebe až do
začiatku tridsiatych rokov. Pre obmedzený roz-
sah příspěvku nemóžeme sledovat časté reorga-
nizácie výtvarného školstva, ani vznik a zánik
spolkov a svoju pozornost zacielime len na tvor-
bu najvýznamnejších postáv avantgardy.
Roku 1923 sa odohrali dve události (výz-
namné pre vývin avantgardy), a to celoruská
polnohospodárska výstava v Moskvě s převaž-