Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1989

Page: 49
DOI issue: DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1989/0165
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
Neznámy obraz Giacoma del Pô
v Bratislavě

49

MÁRIA MALÍKOVÁ

V stálej expozícii Galérie hlavného města SSR
Bratislavy sa nachádza neznačený a nedatova-
ný obraz z 18. storočia s názvom An jel s rohom
hojnosti,1 vymykajúci sa z okruhu stredoeuróp-
skeho umenia. Autor obrazu nebol dosial bliž-
šie určený, ani jeho námět. Doterajší, nič neho-
voriaci názov neprispieva k presnejšiemu ozna-
čeniu zobrazenej scény.
Ústredná postava obrazu na prvý pohl’ad zod-
povedá běžnému spósobu stvárnenia anjela. Je
to okřídlený nahý mládenec so zlatými vlasmi,
sediaci na oblaku. Zdvihnutý prst právej ruky
si kladie na pery charakteristickým, pre každé-
ho zrozumitelným posunkom, ktorý znamená
mlčanie. V 1’avej ruke drží roh hojnosti, z kte-
rého sa sypú mince. Okolo ramien má ovinutú
drapériu; jej volný koniec, vlajúci do boku, tvo-
ří kompozičnú protiváhu právej obnaženej nohy
mládenca. Za mládencom vidief — trocha ne-
zretelne — putto, ktoré vo zdvihnutej ruke drží
okrúhly, ťažko identifikovatelný predmet, prav-
děpodobně nějaký plod. V dolněj časti obrazu
letia nadol dve putti, držiace sa dvoch husí. Celý
výjav sa odohráva v neurčitom oblačnom prie-
store, ktorý vidíme cez ostro vkreslený oválný
výřez, zakomponovaný do štvorhranného for-
mátu obrazu. Jedine dolné letiace postavy a
zvieratá porušuj ú líniu tohto oválu, a tým sa do-
stávajú čiastočne do predného tmavého plánu.
Základná myšlienka výjavu je poměrně jed-
noduchá. Zobrazený je tradičný, nespočetněkrát
stvárnený konflikt dobra a zla, v barokovom
umění vždy rozhodnutý v prospěch pozitivně
charakterizovanej strany. Na našom obraze je

touto pozitívnou postavou ožiarený, pokojné se-
diaci okřídlený mládenec, ktorý už svojím for-
mátom dominuje nad ostatnými. Negativnu stra-
nu, vždy v dolnej časti obrazu, stelesňujú obidve
putti so zvieratami, unikajúce před mládencom
a padajúce do neurčitej tmavěj prázdnoty. Po-
užitím hravého motivu vyplašených dětí a husí
na vyjadrenie negativného protipólu chýba ce-
lej scéně zvyčajná protireformačná rigoróznost.
Ostrú antitézu dobra a zla tu nahradila alego-
rická oslava hlavnej postavy.
Hfadanie konkrétných vzorov alebo literár-
nych předloh pre túto scénu v bohatej cirkevnej
ikonografii bolo bezvýsledné. Dielo nielenže ne-
zobrazuje právo věrných a padlých anjelov, ale
anjeli tu nie sú zrejme zobrazení vóbec. Pod-
statná pomoc pri rozlúštení námětu poskytla
naproti tomu profánna ikonografia, predovšet-
kým tie pramene, ktoré sú priamo odvodené
z pohanskej, antickej tradicie.
Podlá niektorých ikonografických prameňov
by hlavnou postavou obrazu mohol byť Amor,
ktorý sa niekedy, hoci poměrně zriedka, zobra-
zuje aj s prstom na perách.2 Z jedného z počet-
ných emblémov populárnej knihy 17. storočia
Amorům emblemata, ktorej autorom je Otho
van Veen (Venius), vysvitá, že tento spósob
zobrazenia je odvodený z Ovídiovho diela Ume-
nie milovat (Ars amatoria).3 Pod nápisom „Nocet
esse locutum“ vidieť na Veenovom embléme
Amora, ako si kladie prst na pery. V druhej
ruke však drží vetvu s ovocím, a nie roh hoj-
nosti. Pri Amorovi stojí hus, ktorá bývá v emble-
matickej literatúre niekedy atribútom mlčanli-
loading ...