Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1989

Page: 57
DOI issue: DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1989/0173
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
57

Sebastian Zeller,
medirytec z barokovej Bratislavy
KATARINA ZÁVADOVÁ-JANCOVÁ

Retardovaný vývin grafického umenia v Bra-
tislavě sa s búrlivým rozkvětem grafiky pri uni-
verzitnej tlačiarni v Trnavě začal vyrovnávat’ až
v druhej tretine 18. storočia. Stalo sa tak záslu-
hou salzburského tlačiara Jána Pavla Royer a,
ktorý roku 1715 prišiel do Bratislavy a poměr-
ně rýchlo dostal aj povolenie od magistrátu za-
ložit si tu kníhtlačiareň. Tlačiareň po jeho smrti
upadla, syn František Anton Royer ju roku 1750
předal bratancovi Jánovi Michalovi Landerero-
vi za 11 000 zlatých. J. M. Länderer, pôvodom
zo slávnej kníhtlačiarskej rodiny v Bavorsku,
zveladil royerovskú oficínu na vysokú úroveň.
Na ostrove Grössling pre potřeby kníhtlačiarne
dal postavit dvojposchodovú budovu a svoje
podnikanie rozšířil roku 1774 filiálkou v Koši-
ciach a roku 1784 aj v Pešti.1
Obidve bratislavské tlačiarne mali profánně
zameranie. Potřeba knižnej ilustrácie a vol’nej
príležitostnej grafiky v korunovačnom a hmotné
i kultúrne prosperuj úcom hlavnom meste vzras-
tala. Ozýval sa nový racionálny poměr člověka
k životu a prvé osvietenské snahy, v ktorých
grafika, ale najmä mědirytina mohla splňať iko-
nografická poznávaciu funkciu. Knižná grafika
tvořila významná integruj úcu zložku knižnej
kultúry, pretože grafická ilustrácia oproti pred-
chádzajúcemu vývinu ovela tesnejšie súvisela
s vývinom kníhtlačiarstva a znášala s ním rov-
naký osud. Priamo v tlačiarňach sa koncentro-
vali dobré vyvinuté a zariadené grafické dielne.
Dominujúcim žánrom bol reprezentačný ba-
rokový portrét a městská veduta. Významným
druhom, ktorý vyrastal z potrieb osvietenstva

a slúžil poznávaniu celej krajiny, bola grafická
mapa. Na druhej straně umenie pomáhalo feu-
dálnej vrchnosti upevňovat vládnúcu formu —
úloha grafiky sa naplňala i v tomto smere.
V úžitkovej oblasti pomáhala administrative,
uplatňovala sa v heraldických vyjadreniach a
exlibrisoch, pri posthumných a iných slávnost-
ných príležitostiach, na púťových spomienko-
vých obrázkoch, votívnych ikonách.
Sebastián Zeller patří k najproduktívnejším
bratislavským medirytcom 18. storočia. Umelec
nevelkých kvalit, ale přičinlivý adept vieden-
skej Schmutzerovej výučby zasiahol do všet-
kých spomenutých oblastí úžitkovej grafiky, po-
značenej štýlovými ozvěnami neskorého baro-
ka a rokoka. Jeho signatúra „Seb.Zeller sc. Po-
sonii“ sa vyskytuje na grafických listoch a kres-
lených plánoch v období rokov 1735 až 1777
a jasné svědčí o póvode tohto rytea.2
Začiatky tvorby S. Zellera patria do prostre-
dia vzmáhajúceho sa města, kde sa začínajú sú-
streďovat umělci a vědci najrozmanitejšieho
charakteru. Najváčšou osobnosťou tridsiatych
rokov v kultúrnom rozvoji Bratislavy bol uče-
nec historik Matej Bel a známou osobnosťou
v grafike ilustrátor jeho Notítií Samuel Miko-
víni. Od štyridsiatych rokov pósobil tu rytec
vynikajúcich portrétov ostřihomských arcibis-
kupův J. G. Rugendas z Augsburgu.3 Zeller sa
mohol teda přiučit mědirytině na grafických
exaktne komponovaných vedutách S. Mikovíni-
ho, spoznať jeho vecnú kartografická kresbu,4
mohol vidieť nádherné alegorizujúce frontispicy
v Notítiách od viedenských grafikov, ktorých
loading ...