23

Sociálna motivácia v architektonickou!
koncepte (Náčrt interpretácií francúzskej
revolučnej architektury)

DANA BOŘUTOVÁ

Sen o spravodlivom, zdravom spolužití slo-
bodných 1’udí oddávna sprevádzal 1’udskú spo-
ločnosť, ale zdá sa, že iba zriedka zasiahol do
vývinu nasledujúcich období tak hlboko ako
sociálny ideál 18. storočia a jeho přejav — fran-
cúzska revolučná architektúra.1 Vyrastajúc
v kontinuitě s predchádzajúcim architektonic-
kým vývinom a podmienená mnohorakými roz-
poruplnými javmi charakterizujúcimi společ-
nost starého režimu dospěla postupné k popre-
tiu tejto kontinuity, aby v posledných rokoch
predrevolučněj éry2 načrtla vo svojich pro-
jektoch sen o novej architektúre pre novů
spoločnosť3 — pre oslobodeného člověka v spo-
lečnosti seberovných. Táto architektonická utó-
pia („půdorys lepšieho světa“)4 verne odrážala
duchovná atmosféru obdobia. Nový architekto-
nický koncept vyrastá postupné z klasicizmu,5
ale vymaňuje sa ze závislosti od tradičných
vzorov, přehodnocuje svoj vztah k antike
v zmysle návratu k póvodnému, archaickému
ako k zdrojů obrody — je to návrat k počiatkom
na novem počiatku.6 Tradičné prvky architek-
tonickej kompozície sa uvolnujú ze starých vä-
zieb opakovaných schém a takto „oslobodené“
sa v súlade s novými významovými funkciami
stávajú prvkami nového celku, ktorý je cielom.7
Je to architektúra programová,8 vědomě popie-
rajúca starý poriadok, nachádzajúca výraz čis-
toty, prirodzenosti a pravdivosti v lapidárnych
zjednodušených hmotách, zbavených „maška-
rády“9 prebytočných detailov a ozdob; archi-
tektúra nachádzajúca výraz racionalizmu a us-
poriadanosti (v zmysle prírodných zákonitostí)

v primárných stereometrických telesách,10 vý-
raz pátosu historickej premeny v dramatickom
účinku nadl’udskej mierky, napátia světla a tieňa
na povrchu hmot aj samého architektonického
tvaru, nadaného bohatou symbolikou a výraz
viery v nového člověka a společenský poriadok
v novom usporiadaní ideálneho města.11 Je to
architektúra geometrická, ale nie abstraktná;
architektúra syntetizuj úca intelektuálno i emo-
cionálno, ako to můžeme vidieť v dielach — ná-
vrhoch Etiénna Louisa Boulléea (1728—1799),12
Claude Nicolasa Ledouxa (1736—1806),13 ale
i dalších architektov.14
Revolučná architektúra nedostala příležitost
premeniť svoj sen na skutočnosť. Po nastolení
revolučnej moci chýbali peniaze aj organizačně
kapacity, za direktoria pevná vola přesadit
ideál do praxe.15 Na druhej straně však mnohé
idey, ktoré táto architektúra stelesňovala, boli
zahrnuté do programu revolučnej vlády. Tento
program kládol důraz na sociálně a politické
funkcie umenia, požadoval, aby slúžilo 1’udu a
ideám revolúcie, aby sa přiblížilo 1’udu, aby pre-
niklo do všedného života.16 Požadoval tiež, aby
sa umenie obrodilo — v tejto súvislosti třeba
spomenúť výrok architekta Dufournyho v Ná-
rodnom konvente o tom, že architektúra sa má
obrodit prostredníctvom geometrie.17 Usporadú-
vali sa súťaže,18 vznikalo veïa návrhov na pom-
níky,19 chrámy (oslava ideí revolúcie),20 veřejné
budovy,21 námestia a parky. Bola ustanovená
komisia umelcov, ktorá mala spracovať gene-
rálny plán Paríža.22 Umělci vyvíjali horúčkovi-