Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1989

Page: 41
DOI issue: DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1989/0157
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
41

Bardejovské tondo a jeho súvislosti

INGRID CIULISOVÁ

Súčasťou širokého okruhu problematiky slo-
venského tabulového maliarstva druhej polovi-
ce 15. storočia je aj jeho vztah k neskorogotickej
nizozemskej tabulovej malbě. Predovšetkým
niektoré zachované práce na východnom Sloven-
sku z osemdesiatych a deväfdesiatych rokov na-
značuj ú, že styk domácich maliarov s nizozem-
ským uměním bol asi užší a bezprostřednější,
ako sa doteraz předpokládalo. Jedným z príkla-
dov, ktoré túto domnienku potvrdzujú, je málo
známy obraz s hlavou Krista korunovaného tr-
ním na predele oltára sv. Kríža vo farskom kos-
tete v Bardejove. Je to tabulová malba mimo-
riadnych výtvarných kvalit, ktorá už na začiat-
ku storočia právom upútala pozornost maďar-
ských bádatefov.1 Zaráža však, že sa obmedzili
len na velmi strohé vyhodnotenia. Nizozemské
slohové väzby sú na bardejovskej tabuli očivid-
né, čo len ťažko mohlo uniknúť takému znalcovi
východoslovenského pamiatkového fondu, akým
bol například Divald. Aj Radocsay vo svojom
korpuse uhorského tabulového maliarstva ne-
chal obraz takmer nepovšimnutý.'2 Otvorenou
zostala aj ikonografická otázka. Mal’ba sa v od-
bornej a miestopisnej literatúre objavovala pod
róznymi názvami, najčastejšie ako Veraikon.
Toto ikonografické určenie sa však jednoznačné
nepřijalo zrejme preto, lebo v kompozícii obra-
zu chýbajú tradičné atribúty, charakteristické
pre naše neskorogotické oltárne veraikony.3 Ta-
bula tondálnej formy zobrazuje iba hlavu Kris-
ta s trhovou korunou na hlavě.
Ikonografia výjavu i celková slohová typoló-
gia diela sú nizozemského pôvodu. V nadväz-

nosti na staršiu tradíciu nizozemského maliar-
stva prisudzuje Max Friedländer jej autorstvo
dielni Aelberta Boutsa, v kterého ateliéri vyvr-
cholila produkcia týchto malých, reprezentatív-
nych devótnych obrazov přibližné okolo roku
1500/*
Malby s Bolestnou P. Máriou, Jánom Krstite-
ïom či Kristem korunovaným trním si získali
neobyčajnú obïubu a stali sa pre jeho ateliér
merkantilne výhodnou záležitosťou. Bolo len zá-
konité, že úměrně s rastúcim dopytom rástol aj
počet replik a kopií, ktoré sa exportovali prak-
ticky do celej Európy, najmä do Skandinávie,
Španielska a Porýnia, kde sprostredkúvali túto
inovovanú předlohu maliarskym dielňam, čin-
ným mimo hlavných centier vtedajšieho umělec-
kého vývinu.
Pri komparácii bardejovskej tabule s doteraz
známými obrazmi Aelberta Boutsa, resp. ich kó-
piami vystupuje ako najbližšia dvojica tabúl’ 1—
tondo s Kristom korunovaným trním z galérie
v Kansas City a tondo z múzea v Antverpách.5
Predovšetkým antverpský obraz vykazuje ne-
spornú typologickú afinitu s bardejovským die-
lom. Na monochrómnom pozadí je takisto hla-
va Krista s trhovou korunou v čelnom pohïade
bez náznaku krku a pliec, s trpitefským výra-
zom tváře. Bardejovskej je blízka modeláciou
dlhého, súmerného nosa so zaoblenými dierka-
mi, výraznou kresbou nadočnicových oblúkov,
spósobom stvárnenia horných očných viečok a
typom delenej brady a fúzov. Autora bardejov-
ského tabulového obrazu přibližuje k Boutsovi
okrem už uvedených štýlových znakov i nevšed-
loading ...