Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1989

Page: 61
DOI issue: DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1989/0065
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
61
Sovietska porevolučná architektura
a súčasnosť
FEDOR KRESÁK

Tvorba sovietskej porevolučnej avantgardy
bola donedávna málo známou kapitolou dějin
modernej světověj architektúry. V čase jej roz-
kvetu sa ostatný svět s ňou zoznamoval len
sporadicky a začiatkom tridsiatych rokov bola
dočasné potlačená aj vo svojej vlasti. Záujem
o ňu ožil až koncom páťdesiatych rokov. Z jej
projektov sa realizovalo len málo, dokumentá-
cia o nej ostane navždy neúplná. Na základe
dostupnej literatúry sa pokúsime stručné na-
črtnúť jej vývin a poukázat na význam avant-
gardy pre rozvoj architektúry ostatného světa.'
V predrevolučnom Rusku mala moderná ar-
chitektúra slabšie zázemie. Od čias Petra I. bola
ruská architektúra pod silným vplyvom klasi-
cizmu. V druhej polovici 19. storočia sa dostala
do dlhodobej krízy a historizujúce slohy nedo-
siahli úroveň strednej Európy. Prelomom bola
až secesia,2 rozvíjajúca sa v Rusku súbežne
s nástupom modernej buržoázie a výstavbou
nových typov budov: železničných stanic, hote-
lov, bánk, vil, obchodných a nájomných domov.
Prvou velkou secesnou stavbou bol moskovský
hotel Metropol, postavený roku 1900 ešte podlá
projektu Angličana W. Walcotta. Impulzom pre
rozvoj tohto slohu bola velká výstava secesie
v Moskvě v rokoch 1902—1903 za účasti J. M.
Olbricha a Ch. R. Macintosh^., organizovaná
arch. Ivanom Fominom (1872—1936). Podobné
ako v iných krajinách s rozvinutým ludovým
uměním — spomeňme len tvorbu D. Jurkoviča
či E. Lechnera — preberala aj ruská secesia lu-
dové ornamentálně prvky a nadobudla tak
specificky ruský charakter. V Moskvě, menej

poznačenej cárským klasicizmom ako Petrohrad,
ju reprezentuje najmä Jaroslavianska stanica
z roku 1903 od Fjodora Sechtela (1859—1926),
priečelie Treťjakovskej galérie od maliara Vla-
dimíra Vasnecova (1848—1926) či Kazanská sta-
nica z roku 1911 od Vladimíra Sčuseva (1873—
1949), dokončená až po revolúcii.
V posledných predvojnových rokoch ruská
secesia znova ustupovala neoklasicizmu, lepšie
zodpovedajúcemu ideologii cárského absolutiz-
mu. Okrem starších architektův Fomina, Sčuse-
va a Sechtela, ktorí sa neskoršie postavili do
služieb sovietskeho státu, začínajú sa tesne před
revolúciou uplatňovat aj prví predstavitelia
avantgardy, bratia Vesninovci — Eeonid (1880—
1933), Viktor (1882 — 1950) a Alexander (1883—
1959), ktorý bol pravděpodobně duchovným
vodcom bratskej trojice, a Grigorij Barchin
(1880—1969). Kým ruská predrevolučná archi-
tektúra nedosahovala svetovú úroveň, dosaho-
vali ju inžinierske stavby. Třeba tu spomenúť
najmä sieťové závěsné konštrukcie krytých hál,
majáky a vodárně od Vladimíra Suchova (1853
—1939).3
Predrevolučně umělecké výboje sa v Rusku
odohrávali len v oblasti maliarstva a sochár-
stva. Je to pochopitelné. Architekt na realizá-
ciu nákladného projektu potřebuje moderne
zmýšlajúceho objednávatela a toho v cárskom
Rusku takmer nebolo. Preto nepřekvapuje, že
aj raná sovietska avantgardná architektúra čer-
pala z iných výtvarných odvětví, predovšetkým
z diela Maleviča a Tatlina.
Malevič, povodně geometrizujúci maliar-kolo-
loading ...