Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1989)

62


Sergej Lopatin: Projekt Všezvazovej rady národného
hospodárstva, 1925. Z knihy J. Kroha—J. Hrůza, So-
větská architektonická avantgarda.
Repro T. Leixnerová

rista, svojimi konštrukciami z kubických telies,
tzv. architektonmi, dal avantgardě najmä úsilie
o prekonávanie zemskej přitažlivosti a jednodu-
ché kubické tvary, sochár Tatlin zasa dynamic-
kosť kriviek, prenikanie sa priestorov, zmysel
pre materiál, pohyb. Jeho návrh pomníka III.
internacionály z roku 1919 bol utópiou plnou
symboliky. Tri gigantické zasklené geometrické
telesá, sídla zákonodárné) a výkonnej moci ako

aj propagandy, sa mali otáčať okolo osi rozlič-
nou rýchlosťou.
Sústava telies mala spočívat uprostřed dvoch
spirálových konštrukcií. Celý útvar mal byť
400 m vysoký, vyšší ako Eiffelova veža, mal op-
ticky ovládat krajinu a v noci mal svietiť. Mal
byť teda skór akýmsi obrovským kinetickým
dielom než architektúrou v tradičnom zmysle.
Bol technicky neuskutečnitelný a keďže ho
v tridsiatych rokoch zavrhli, nezachoval sa ani
v modeli.
Boli však aj reálnejšie projekty. Už roku
1918 sa začalo pracovat na regulačných plánoch
Moskvy, Leningradu a iných miest živelne sa
rozrastajúcich nízkou, primitivnou zástavbou.
V rámci elektrifikácie krajiny vznikli v rokoch
1918—1921 prvé velké elektrárně. Este však
zúrila občianska vojna. Chýbal stavebný mate-
riál, technika i kvalifikovaní 1’udia. Bytová si-
tuácia bola zúfalá. V cárskom Rusku připadali
na obyvatela 3 m2 prevažne málo kvalitnej o-
bytnej plochy4 a situácia sa vojnovým pustoše-
ním ešte zhoršovala. Ani v kritických podmien-
kach nechýbalo nadšenie. Vznikali grandiózně
projekty, ktoré však ostávali len na rysovacích
doškách. Boli priodvážne, neraz technicky ne-
realizovatelné: navrhovalo sa pre budúcnosť,
pre čas, až sa krajina hospodářsky vzchopí a
dostane na čelo světového vývinu aj v architek-
tuře. Stavali sa takmer len technické stavby
slúžiace rýchlej industrializácii. Výtvarné sa
ešte tápalo: hladal sa nový sloh, ktorý by zna-
menal radikálny rozchod s tradíciou. Nové pro-
jekty boli dynamické, s vertikálnym rytmom,
neraz ovplyvnené expresionizmom, kubizmom
či futurizmom, spojené s technickou symboli-
kou. Dospělo sa tak k akémusi revolučnému ro-
mantizmu. Jeho hlavným představitelům bol
neskorší konštruktivista Ilja Golosov (1883—
1945).
Roku 1922 sa končí občianska vojna a zahra-
ničná intervencia, začína sa rekonštrukcia spus-
tošenej krajiny. Realizujú sa prvé projekty
avantgardy, zatial len skromné, lačné — nie
však len projekty avantgardy. Na čele výstavby
stoja skúsení praktici, výtvarné zváčša konzer-
vativní.
Učilišťom, z kterého vychádzala avantgarda,