71
Dva neznáme portréty Martina Johanna
Schmidta
(D. D. D. dr. L. Machytkovi k sedemdesiatke)1
MILAN TOGNER

Zaujímavá a objavná výstava Portrét 18. sto-
ročia na Spiši, usporiadaná Spišským múzeom
v Levoči (1986—1987), prezentovala vo vystave-
nom súbore okrem iných aj dvojicu pendant-
ných portrétov příslušníkův tradičnej spišskej
šlachty, manželského páru Rozálie a Emericha
Čákiovcov. Celková koncepcia výstavy bola za-
meraná predovšetkým na domácu, regionálnu
produkciu portrétnej tvorby a spomínaná dvo-
jica obrazov skór dopíňala tento súbor z hl’a-
diska ikonografického (příslušníci rodu Cákiov-
cov), provenienčného (obrazy pochádzajú zo
spišského kaštiela v Hodkovciach) a nepochyb-
né aj pre svoje výtvarné kvality.
Zjavná odlišnost od domácej, spišskej produk-
cie azda podmienila vystavenie obidvoch obra-
zov s pripísaním M. J. Schmidtovi bez dalších
údajov o maliarovi a bez zaradenia do starostli-
vo a erudované spracováného katalogu.2 Právě
možnost bezprostrednej konfrontácie s tradič-
ným a do istej miery konzervatívnym predne-
som spišskej portrétnej produkcie zdóraznila su-
verénně spracovanie a vysokú maliarsku kul-
túru obidvoch obrazov s evidentnou nadväznos-
tou na formálně výboje európskej malby 18.
storočia. Třeba si však uvědomit, že spišská
portrétna tvorba je výslednicou historických,
spoločensko-politických a kultúrnych determi-
nánt, ktoré podmieňovali jej vývin odlišné od
vývinu európskej malby v prejavoch špičko-
vých umelcov, ale v každom případe vytvára
celkom svojbytnú výtvarnú oblast, ktorá svojím
charakterem přesahuje hranicu regiónu. Napo-

kon právě to spomínaná výstava dostatočne
preukázala.
Obidva obrazy pochádzajú z čákiovskeho kaš-
tiela v Hodkovciach nedaleko Spišského hradu
a na konci pätdesiatych rokov boli spoločne s ce-
lým mobiliárom premiestnené do nábytkového
múzea v Markušovciach. Odtial sa v šesťdesia-
tych rokoch dostal portrét Emericha Cákiho3 do
zbierky Spišského múzea v Levoči a portrét Ro-
zálie Cákiovej do zbierky Vlastivědného múzea
v Spišskej Novej Vsi.4 Na spomínanej výstave
boli instalované spoločne ako evidentně pen-
danty. Ich pripísanie maliarovi M. J. Schmidto-
vi bolo podmienené nápismi na žádných stra-
nách pláten. Tieto nápisy identifikujú portré-
tované osoby a navýše prinášajú aj velmi de-
tailnú informáciu o autorstve a vzniku obidvoch
obrazov. Ich poměrně zlú čitatelnosť umožnilo
takmer celkom transkribovať osvetlenie UV
svetlom. Na mužskom portréte je v hornej časti
plátna novší nápis, pochádzajúci pravděpodobně
z 19. storočia: Graff Emerich Csaky /Seiner
kayserl. köngl.Magistätten w. . . . Camer Herr a
v spodnej časti inou rukou, štetcom rozsiahlejší
text: ...in Milbach gemahl. . / worden 1755
den 3. / Junij M:J: Schmidt /Mahler in DnStein.
Podobné v případe ženského portrétu v hornej
časti: Graf fin Rosalia Csakin gebohrnne /Gr aff in
English v:Wagram a v spodnej časti plátna: A0
1755 den 4 Junius /zu Milbach gemahln wor-
den / von Martin Joh: Schmidt / Mahler in
DnStein. Obidva tieto nápisy, pri ktorých nie je
vylúčené, že sú písané priamo maliarovou rukou,