Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1989)

72


M. J. Schmidt: Portrét Rozálie Cákiovej, 1755. Vlasti-
vědné muzeum v Spišskej Novej Vsi. Foto M. Voš

a istota rýchleho, štětcového rukopisu tomu na-
svědčuje, jednoznačné atribuujú obrazy vý-
znamnému rakúskemu maliarovi Martinovi Jo-
hannovi Schmidtovi, zvanému Kremserschmidt.
Pre Schmidtovo autorstvo však omnoho pre-
svedčivejšie hovoří vlastné maliarske spracova-
nie. Uplatňuje sa tu suverénna istota rýchleho
přednesu s bravúrnym používáním iluzívnych
skratiek, tvarovaných farebnou pastou najmä
v drapériách a detailoch odevov, rovnako jemné
vypracovanie inkarnátov, dodávájúcich portré-
tom životnost a přesvědčivost. Nesporná maliar-
ska kultivovanost, jednoduchá kompozícia, po-
měrně striedma farebná paleta, ale predovšet-
kým rýdzo civilně, až intimně chápané spodo-
benie obidvoch postáv bez náznaku barokovej
pompéznosti je, ako sa domnievame, vý-
razné charakteristické pre klasicistickú polo-
hu Schmidtovej tvorby.
Hodnotu a význam obidvoch obrazov umoc-
ňuje navýše přesné datovanie do roku 1755.

Právě z tohto roku sa v starostlivo spracovanom
katalogu Schmidtovho diela uvádza iba jediný
známy obraz.5 Z nasledujúceho roku 1756 sa
zachovalo podstatné viac kompozícií, okrem
iných aj dvojica pendantných portrétov man-
želského páru mešťanov Leopolda a Františky
Hirlmayerovcov.6
Ak sa pokúsime o vzájomnú komparáciu ča-
sovo od seba len minimálně vzdialených obra-
zov, potvrdí sa nám správnost’ atribúcie. Základ-
ná kompozičná schéma i rozměry sú pri všet-
kých sledovaných obrazoch v zásadě rovnaké.
Vždy ide o zachytenie polopostavy v takmer
zhodných pozíciách na viac-menej indiferent-
nom pozadí, len s drobnějšími a nepodstatnými
odchýlkami. Rovnaké je tak farebné poňatie,
ako aj maliarske spracovanie. Istý rozdiel vidí-
me iba v skór surověj šej, robustnejšej malbě
inkarnátov tváří meštianskeho páru oproti kul-
tivovanému, zjemněnému spracovaniu tváří
aristokratův. Tu však možno předpokládat zá-
měr maliarovej licencie. Neobyčajne přesné da-
tovanie čákiovskych portrétov, kterému v zá-
sadě nie je do vod neveriť, poskytuje navýše aj
zaujímavú informáciu o spósobe práce M. J.
Schmidta. Přesné datovanie vzniku mužského
portrétu 3. júna a ženského 4. júna, teda nasle-
dujúceho dňa, naznačuje, že každý obraz by mo-
hol byť hotový v jednom dni. Schmidtova mi-
moriadna výkonnost, plodnost, bravúrnosť a
rýchlosť práce sú známe, ale spósob malby a
predovšetkým technika lazúrového vrstvenia
tak, ako sa na obidvoch obrazoch objavuje, tú-
to možnost vylučujú.
Súčasný reštaurátorský zásah na portréte
Emericha Cákiho dovoluje trocha viac preniknúť
do technickej výstavby obrazu a přitom aj vy-
slovit reálny předpoklad maliarovho postupu.7
Malba je realizovaná na poměrně tenkom, red-
šom 1’anovom plátně (9X9 nití na 1 cm2), po-
krytem tmavším bolovým podkladom, nanáša-
ným v dvoch vrstvách — spodná je svetlejšia,
horná tmavšia. Vlastné maliarske spracovanie
vykazuje dost výrazný rozdiel medzi kultivova-
nou, lazúrovane spracovanou malbou inkar-
nátov tváře a volnejšie nanášanou farebnou
pastou v malbě oděvu, jeho súčastí a ostatných
častí portrétu. Rozdielna je aj farebná paleta