DOI article:
Materiály - Správy - Recenzie
DOI article:Búran, Dušan: [Rezension von: Lavin, M.A., The place of narrative. Mural decoration in Italian churches 431-1600]
DOI Page / Citation link:https://doi.org/10.11588/diglit.51724#0216
cyklu, namalovaných rôznymi maliarmi. Hoci sa ešte stále jed-
ná o cyklus, každé z velkoformátových plátien móže už byť vní-
mané izolované, ako devocionálny pašiový obraz na rodinnom
oltáři, bez nároku na príslušnosť k celku příběhu.”
Niekolkými príkladmi som sa snažil představit obsah knihy
M.A. Lavin The Place ofNarrative. Mural Décoration in Italian
Churches 431-1600. Jednou z jej předností je široký chronolo-
gický záběr, ktorý dovolil nájsť dóležité súvislosti medzi dieta-
mi, ktoré sú pri čisto slohových, alebo ikonografických analý-
zách neporovnatelné. Jej nevýhodou, ktorú jej vyčítali niektorí
recenzenti, je přílišná uzavretosť interpretácie do uměleckých
tradicii (modely) a určitá íahostajnosť k historickému a kultúr-
nemu prostrediu vzniku malieb.* 1 2 * 4 5 6“Len zriedkakedy chýbajej hy-
potézám hlbšia argumentácia (to je případ modelu Cat ’s Crad-
dle - Mačacia kolíska, ktorý Lavin přirovnává pre jeho
schematickú podobu k rituálu založenia kostola, pri ktorom bis-
kup do popola na dlážke nakreslí Kristov monogram v podobě
gréckeho X.)21 Na druhej straně sú, podlá mojej mienky, velmi
cenné detailně analýzy mnohých diel. Lavin si uvědomuje, že
naratívnosť určitého cyklu, resp. obrazu nespočívá iba v pretl-
močení literámeho prameňa, ale predovšetkým vo vizuálnom
spósobe tejto transformácie. Preto skúma například dósledky,
ktoré málo pre „čítanie“ príbehov světlo (světlo na obraze vo
vztahu k světlu reálnému), krajina, kompozícia a neskór perspek-
tiva. A kedže nástěnná malba jev každom případe závislá na
architektúre, s osobitnou pozornosťou autorky sa stretol aj výz-
nam reálného priestoru pre podobu maliarských cyklov. Ukáz-
kovým sa v tomto ohlade zdá výklad Giottovej Arény.22
Výsledky knihy sa zaiste stretnú s ohlasom aj mimo samot-
nú oblast nástennej malby - například pri výskume tabulového
maliarstva, alebo pri grafických cykloch atd. Marilyn Aronberg
Lavin k nášmu uvažovaniu o stredovekom a renesančnom ma-
liarstve, o umeleckej praxi tejto doby, ale aj o vztahu medzi ar-
chitektúrou a nástěnnou malbou přidala mnohé nové otázky,
a právě tým ho o hodný kus posunula dopředu.
Dušan BÚRAN
POZNÁMKY
1 LAVIN, M.A.: The Place of Narrative. Mural Décoration in
Italian Churches 431-1600. Chicago - London 1990, s.l n.
2Tamtiež, s.239
’Tamtiež, s.5
4Tamtiež, s.22 n.
5Tamtiež, s. 195 n.
6Tamtiež, s.38. Krucifix vyniká v rámci christologického cyklu
autonómnou hodnotou devocionálneho obrazu. Analogická fran-
tiškánská scéna - Stigmatizácia sv. Františka, bola podobné vy-
užitá neskór a na inom mieste. Jedná sa o Giottov obraz nad
vchodom do Bardi kaplnky v Santa Croce vo Florencii z roku
1315. V tejto súvislosti je možné upozornit na stále živú pole-
miku o póvode devocionálnych obrazov a ich vztahu k naratív-
nym cyklom. Panofsky (PANOFSKY, E.: „Imagopietatis“. Ein
Beitrag zur Typengeschichte des „Schmerzensmanns“ und der
„MariaMediatrix“. In: Festschrift f. M.J. Friedländerz. 60 Geb.
Leipzig 1927, s.261 n.) považuje „Andachtsbilder" za časop-
riestorovo nedefinované obrazy, v ktorých sa spájajú dve roz-
dielne tradicie-reprezentácie a zobrazovania (imago') a rozprá-
vania a poučenia (historia). - Ringbom (RINGBOM, S.: Icon
to narrative. The rise of the dramatic close-up in the 15th cent,
devotionalpainting. Âbo 1965) vidí povoáAndachtsbild-u v iko-
ně a jeho uplatnenie v súvislosti s nárastom súkromných zbož-
ných praktik v neskorom středověku. Hans Belting (BELTING,
H.: Das Bild und sein Publikum im Mittelalter. Berlin 1981, s.69
n.) považuje celý problém za daleko zložitejší, s množstvom his-
torických, společenských a psychologických aspektov funkcií
devocionálnych obrazov. Sama Lavin sa k tejto otázke na teore-
tickej úrovni nevyjadřuje, a to aj napriek tomu, že na problém
vztahu devocionálnych obrazov (často u nej splývajúcich s poj-
mom „ non-narrative ") a naratívnych cyklov narazí niekolko-
krát v konkrétných prípadoch. - Porov. LAVIN, c.d., s.52, 121
n., 146 n., 217 n.
7Termínjeodvodenýz gréckehobous(dobytok) a strophe (oto-
čiť) a má implikovat cestu orajúceho záprahu. Pre názornost si
autorka opät pomohla termínom z oblasti počítačovej techniky,
dnes označujúcim pohyb hlavy tlačiame počítača, ktorá sa z kon-
ca riadku nevracia opät na začiatok (teda vlavo), ale nasledujúci
riadok tlačí odzadu. - LAVIN, c.d., s.53.
’Prehfadné schémy jednotlivých modelov nájde čitatel v úvode
knihy a taktiež pri váčšine konkrétných cyklov.
’ Lorenzo Monaco v kaplnke Bartoliniovcov vo florentskom
kostole sv. Trojice po roku 1420 integroval hlavný oltář (ktorýje
tiež jeho dielom) s dominujúcim Zvěstováním a dalšími troma
scénami na predele do cyklu fresiek zo života Panny Márie.
Napriek tomu, že sa tento spósob v bezprostředné nasledujú-
com čase stretol len so sporadickým záujmom, budúcnosť ho
čakala v 16. storočí. S tým súvisí aj trocha odlišný příklad: Pie-
ro della Francesca volil sled scén na oltárnej stene v Arezze zá-
měrně tak, aby musel divák medzi Zvěstováním a Snom cisára
Konstantina pohladom prejsť cez (starši) krucifix. Podobným
spósobom bol využitý aj Cimabueho velký krucifix v presbyté-
riu Santa Croce vo Florencii. - LAVIN, c.d., s.52, 177.
10 Termín je převzatý z dějin byzantského maliarstva a označo-
val povodně používáme niektorých ikon len v určité sviatky. -
LAVIN, c.d., s. 109, 167.
206
ná o cyklus, každé z velkoformátových plátien móže už byť vní-
mané izolované, ako devocionálny pašiový obraz na rodinnom
oltáři, bez nároku na príslušnosť k celku příběhu.”
Niekolkými príkladmi som sa snažil představit obsah knihy
M.A. Lavin The Place ofNarrative. Mural Décoration in Italian
Churches 431-1600. Jednou z jej předností je široký chronolo-
gický záběr, ktorý dovolil nájsť dóležité súvislosti medzi dieta-
mi, ktoré sú pri čisto slohových, alebo ikonografických analý-
zách neporovnatelné. Jej nevýhodou, ktorú jej vyčítali niektorí
recenzenti, je přílišná uzavretosť interpretácie do uměleckých
tradicii (modely) a určitá íahostajnosť k historickému a kultúr-
nemu prostrediu vzniku malieb.* 1 2 * 4 5 6“Len zriedkakedy chýbajej hy-
potézám hlbšia argumentácia (to je případ modelu Cat ’s Crad-
dle - Mačacia kolíska, ktorý Lavin přirovnává pre jeho
schematickú podobu k rituálu založenia kostola, pri ktorom bis-
kup do popola na dlážke nakreslí Kristov monogram v podobě
gréckeho X.)21 Na druhej straně sú, podlá mojej mienky, velmi
cenné detailně analýzy mnohých diel. Lavin si uvědomuje, že
naratívnosť určitého cyklu, resp. obrazu nespočívá iba v pretl-
močení literámeho prameňa, ale predovšetkým vo vizuálnom
spósobe tejto transformácie. Preto skúma například dósledky,
ktoré málo pre „čítanie“ príbehov světlo (světlo na obraze vo
vztahu k světlu reálnému), krajina, kompozícia a neskór perspek-
tiva. A kedže nástěnná malba jev každom případe závislá na
architektúre, s osobitnou pozornosťou autorky sa stretol aj výz-
nam reálného priestoru pre podobu maliarských cyklov. Ukáz-
kovým sa v tomto ohlade zdá výklad Giottovej Arény.22
Výsledky knihy sa zaiste stretnú s ohlasom aj mimo samot-
nú oblast nástennej malby - například pri výskume tabulového
maliarstva, alebo pri grafických cykloch atd. Marilyn Aronberg
Lavin k nášmu uvažovaniu o stredovekom a renesančnom ma-
liarstve, o umeleckej praxi tejto doby, ale aj o vztahu medzi ar-
chitektúrou a nástěnnou malbou přidala mnohé nové otázky,
a právě tým ho o hodný kus posunula dopředu.
Dušan BÚRAN
POZNÁMKY
1 LAVIN, M.A.: The Place of Narrative. Mural Décoration in
Italian Churches 431-1600. Chicago - London 1990, s.l n.
2Tamtiež, s.239
’Tamtiež, s.5
4Tamtiež, s.22 n.
5Tamtiež, s. 195 n.
6Tamtiež, s.38. Krucifix vyniká v rámci christologického cyklu
autonómnou hodnotou devocionálneho obrazu. Analogická fran-
tiškánská scéna - Stigmatizácia sv. Františka, bola podobné vy-
užitá neskór a na inom mieste. Jedná sa o Giottov obraz nad
vchodom do Bardi kaplnky v Santa Croce vo Florencii z roku
1315. V tejto súvislosti je možné upozornit na stále živú pole-
miku o póvode devocionálnych obrazov a ich vztahu k naratív-
nym cyklom. Panofsky (PANOFSKY, E.: „Imagopietatis“. Ein
Beitrag zur Typengeschichte des „Schmerzensmanns“ und der
„MariaMediatrix“. In: Festschrift f. M.J. Friedländerz. 60 Geb.
Leipzig 1927, s.261 n.) považuje „Andachtsbilder" za časop-
riestorovo nedefinované obrazy, v ktorých sa spájajú dve roz-
dielne tradicie-reprezentácie a zobrazovania (imago') a rozprá-
vania a poučenia (historia). - Ringbom (RINGBOM, S.: Icon
to narrative. The rise of the dramatic close-up in the 15th cent,
devotionalpainting. Âbo 1965) vidí povoáAndachtsbild-u v iko-
ně a jeho uplatnenie v súvislosti s nárastom súkromných zbož-
ných praktik v neskorom středověku. Hans Belting (BELTING,
H.: Das Bild und sein Publikum im Mittelalter. Berlin 1981, s.69
n.) považuje celý problém za daleko zložitejší, s množstvom his-
torických, společenských a psychologických aspektov funkcií
devocionálnych obrazov. Sama Lavin sa k tejto otázke na teore-
tickej úrovni nevyjadřuje, a to aj napriek tomu, že na problém
vztahu devocionálnych obrazov (často u nej splývajúcich s poj-
mom „ non-narrative ") a naratívnych cyklov narazí niekolko-
krát v konkrétných prípadoch. - Porov. LAVIN, c.d., s.52, 121
n., 146 n., 217 n.
7Termínjeodvodenýz gréckehobous(dobytok) a strophe (oto-
čiť) a má implikovat cestu orajúceho záprahu. Pre názornost si
autorka opät pomohla termínom z oblasti počítačovej techniky,
dnes označujúcim pohyb hlavy tlačiame počítača, ktorá sa z kon-
ca riadku nevracia opät na začiatok (teda vlavo), ale nasledujúci
riadok tlačí odzadu. - LAVIN, c.d., s.53.
’Prehfadné schémy jednotlivých modelov nájde čitatel v úvode
knihy a taktiež pri váčšine konkrétných cyklov.
’ Lorenzo Monaco v kaplnke Bartoliniovcov vo florentskom
kostole sv. Trojice po roku 1420 integroval hlavný oltář (ktorýje
tiež jeho dielom) s dominujúcim Zvěstováním a dalšími troma
scénami na predele do cyklu fresiek zo života Panny Márie.
Napriek tomu, že sa tento spósob v bezprostředné nasledujú-
com čase stretol len so sporadickým záujmom, budúcnosť ho
čakala v 16. storočí. S tým súvisí aj trocha odlišný příklad: Pie-
ro della Francesca volil sled scén na oltárnej stene v Arezze zá-
měrně tak, aby musel divák medzi Zvěstováním a Snom cisára
Konstantina pohladom prejsť cez (starši) krucifix. Podobným
spósobom bol využitý aj Cimabueho velký krucifix v presbyté-
riu Santa Croce vo Florencii. - LAVIN, c.d., s.52, 177.
10 Termín je převzatý z dějin byzantského maliarstva a označo-
val povodně používáme niektorých ikon len v určité sviatky. -
LAVIN, c.d., s. 109, 167.
206