DOI article:
Medvecký, Jozef: K počiatkom činnosti Carpofora Tencalu: ranobarokové fresky na hrade Červený Kameň a ich ikonografia
DOI Page / Citation link:https://doi.org/10.11588/diglit.51724#0291
dnes už ťažko posúdiť, či povodně tiež mohla aj ona
patriť k Tencalovým.178
8. Juhovýchodné křídlo
Reprezentačně priestory pokračovali na tom
istom poschodí aj v juhovýchodnom křídle, vlavo od
kap Inky. Po požiari r. 1758 sa z nich zachovali zvyš-
ky malovaných rámov pod omietkami stropov179
a (mladšia?) štuková výzdoba s malbami iba v jed-
nej pozdížnej miestnosti (tzv. „rokoková galéria“).
Oválné zrkadlá v osi jej klenby sú ešte zatreté. Kra-
jinky s figurálnou štafážou, ktoré sú dnes v šiestich
kartušiach po stranách a v štyroch menších medai-
lónoch v rohoch klenby, nie sú povodně;180ich zhod-
notenie a zaradenie bude možné až po odkrytí pó-
vodnej vrstvy.
9. Hradná kaplnka
Z priestrannej štvorcovej sály, tzv. rytierskej
siene na konci křídla (dnes s novým rovným stro-
pem bez výzdoby) je přístupná kaplnka zasvátená P.
Márii, situovaná v južnom nároží paláca. Jej interiér
tvoří priestor centrálnej dispozície s osemuholníko-
vým pódorysom zaklenutý kupolovitou klenbou, čle-
něnou pásmi. Ranobaroková sochárska výzdoba ka-
plnky pozostáva z troch oltárov (iba póvodná časť
hlavného oltára je mramorová, dva bočné sú dřeve-
né, nakašírované)181 s figurálnou výzdobou anjelov
(Obr.41) a dvoch plastik svätcov v životnej velkosti
v nikách na vchodovej straně (sv. Anton Pad. s la-
liou v ruke a s Ježiškom stojacím na knihe a sv.
Mikuláš biskup).182 Svátecké postavy sú patrónmi
majitelov hradu - Mikuláša Pálffyho a jeho bratanca
Jána III. Antona (1642-1694), najstaršieho syna pa-
latína Pavla Pálffyho. Nad vchodom z vnútornej stra-
ny je na římse vsadený plastický štukový erb Ferdi-
nanda Pálffyho, ďalšieho spolumajitela hradu, s jeho
biskupskými insígniami - mitrou a berlou.183 (Štuko-
vá výzdoba prechádza aj na vonkajšiu stranu, kde ju
nad vchodom do kaplnky neskór doplnili motívom
Veraikonu - plastickou Veronikinou šatkou s nama-
lovanou Kristovou tvárou.)
Plášť kupoly je pásmi zbiehajúcimi sa do vr-
cholu členený na jednotlivé polia - striedavo štyri
širšie a užšie, ktorešpondujúce s nerovnakými ob-
vodovými stěnami osemuholníkového pódorysu ka-
plnky. Celý povrch pokrývá bielo natretá štuková
výzdoba, ktorej plastické figurálně motivy na pásoch
a kartuše v jednotlivých poliach sú striedané mal-
bami v medailónoch a zrkadlách. (Obr.42) Osemu-
holníkové pole vo vrchole klenby je dnes prázdné.184
V štyroch užších poliach plastické figúry anje-
lov na spósob karyatíd držia nad hlavou kartuše (98
x 64 cm) so scénami zo života P. Márie: Zvestova-
nie, Navštívenie, Zasnúbenie a Útek do Egypta. Kre-
sebné podané výjavy podlá tradičnej ikonografie sú
malované monochrómne, na žltohnedom podklade
so svetlami nasadzovanými bělobou. Pod nimi po
štyroch stranách sú rozmiestnené váčšie kartuše
(v=70) s polpostavami evanjelistov sv. Jána, Luká-
ša, Mareka (Obr.43) a Matúša v životnej velkosti,
s ich knihami a zvieracími symbolmi.
V spodnej časti širších polí, symetricky na šty-
roch stranách klenby dominujú velké kartuše (330 x
210 cm) so skupinami anjelov na oblakoch, spieva-
júcich alebo hrajúcich na rožne hudobné nástroje (páť
spevákov, speváci s notami, dvojica anjelov hrajú-
cich na lutnu a husle, v pozadí další s flautou a nad
hlavným oltárom velkí anjeli hrajúci na harfu a or-
gan, vlavo anjelik s trianglom - Obr.44, 45) každá
na pozadí modrého neba s poletujúcimi okřídlený-
mi anjelskými hlavičkami.
Štukové kartuše sú navrchu každého póla spo-
jené s menšími sekundárnými medailónmi srdcovi-
tého tvaru (86 x 63 cm), s koloristicky mimoriadne
pósobivými postavičkami letiacich putti, znázorně-
nými v pohybe v róznych pózách, ktoré sa ako kon-
trapunkt striedajú s monochrómnymi mariánskými
scénami vo vrchole klenby.
lO.Program celku maliarskej výzdoby a volba
motívov
Ako sme pri výzdobě sály terreny konštatovali,
je zřejmé, že výběr tém nebol náhodný a volba kon-
krétných výjavov mala súvis s osobnosťou objedná-
vatelů, ktorý sa obvykle na ich formulovaní sám po-
dielal. Na zřeteli preto třeba vždy mať možnú jednotnú
koncepciu celku, obsahovú väzbu maliarskych cyk-
lov, v ktorých umělci realizujú program vopred vytý-
čený zámerom zadávatela. Z něho vyplývá nadväz-
nosť jednotlivých tematických okruhov, typickým
277
patriť k Tencalovým.178
8. Juhovýchodné křídlo
Reprezentačně priestory pokračovali na tom
istom poschodí aj v juhovýchodnom křídle, vlavo od
kap Inky. Po požiari r. 1758 sa z nich zachovali zvyš-
ky malovaných rámov pod omietkami stropov179
a (mladšia?) štuková výzdoba s malbami iba v jed-
nej pozdížnej miestnosti (tzv. „rokoková galéria“).
Oválné zrkadlá v osi jej klenby sú ešte zatreté. Kra-
jinky s figurálnou štafážou, ktoré sú dnes v šiestich
kartušiach po stranách a v štyroch menších medai-
lónoch v rohoch klenby, nie sú povodně;180ich zhod-
notenie a zaradenie bude možné až po odkrytí pó-
vodnej vrstvy.
9. Hradná kaplnka
Z priestrannej štvorcovej sály, tzv. rytierskej
siene na konci křídla (dnes s novým rovným stro-
pem bez výzdoby) je přístupná kaplnka zasvátená P.
Márii, situovaná v južnom nároží paláca. Jej interiér
tvoří priestor centrálnej dispozície s osemuholníko-
vým pódorysom zaklenutý kupolovitou klenbou, čle-
něnou pásmi. Ranobaroková sochárska výzdoba ka-
plnky pozostáva z troch oltárov (iba póvodná časť
hlavného oltára je mramorová, dva bočné sú dřeve-
né, nakašírované)181 s figurálnou výzdobou anjelov
(Obr.41) a dvoch plastik svätcov v životnej velkosti
v nikách na vchodovej straně (sv. Anton Pad. s la-
liou v ruke a s Ježiškom stojacím na knihe a sv.
Mikuláš biskup).182 Svátecké postavy sú patrónmi
majitelov hradu - Mikuláša Pálffyho a jeho bratanca
Jána III. Antona (1642-1694), najstaršieho syna pa-
latína Pavla Pálffyho. Nad vchodom z vnútornej stra-
ny je na římse vsadený plastický štukový erb Ferdi-
nanda Pálffyho, ďalšieho spolumajitela hradu, s jeho
biskupskými insígniami - mitrou a berlou.183 (Štuko-
vá výzdoba prechádza aj na vonkajšiu stranu, kde ju
nad vchodom do kaplnky neskór doplnili motívom
Veraikonu - plastickou Veronikinou šatkou s nama-
lovanou Kristovou tvárou.)
Plášť kupoly je pásmi zbiehajúcimi sa do vr-
cholu členený na jednotlivé polia - striedavo štyri
širšie a užšie, ktorešpondujúce s nerovnakými ob-
vodovými stěnami osemuholníkového pódorysu ka-
plnky. Celý povrch pokrývá bielo natretá štuková
výzdoba, ktorej plastické figurálně motivy na pásoch
a kartuše v jednotlivých poliach sú striedané mal-
bami v medailónoch a zrkadlách. (Obr.42) Osemu-
holníkové pole vo vrchole klenby je dnes prázdné.184
V štyroch užších poliach plastické figúry anje-
lov na spósob karyatíd držia nad hlavou kartuše (98
x 64 cm) so scénami zo života P. Márie: Zvestova-
nie, Navštívenie, Zasnúbenie a Útek do Egypta. Kre-
sebné podané výjavy podlá tradičnej ikonografie sú
malované monochrómne, na žltohnedom podklade
so svetlami nasadzovanými bělobou. Pod nimi po
štyroch stranách sú rozmiestnené váčšie kartuše
(v=70) s polpostavami evanjelistov sv. Jána, Luká-
ša, Mareka (Obr.43) a Matúša v životnej velkosti,
s ich knihami a zvieracími symbolmi.
V spodnej časti širších polí, symetricky na šty-
roch stranách klenby dominujú velké kartuše (330 x
210 cm) so skupinami anjelov na oblakoch, spieva-
júcich alebo hrajúcich na rožne hudobné nástroje (páť
spevákov, speváci s notami, dvojica anjelov hrajú-
cich na lutnu a husle, v pozadí další s flautou a nad
hlavným oltárom velkí anjeli hrajúci na harfu a or-
gan, vlavo anjelik s trianglom - Obr.44, 45) každá
na pozadí modrého neba s poletujúcimi okřídlený-
mi anjelskými hlavičkami.
Štukové kartuše sú navrchu každého póla spo-
jené s menšími sekundárnými medailónmi srdcovi-
tého tvaru (86 x 63 cm), s koloristicky mimoriadne
pósobivými postavičkami letiacich putti, znázorně-
nými v pohybe v róznych pózách, ktoré sa ako kon-
trapunkt striedajú s monochrómnymi mariánskými
scénami vo vrchole klenby.
lO.Program celku maliarskej výzdoby a volba
motívov
Ako sme pri výzdobě sály terreny konštatovali,
je zřejmé, že výběr tém nebol náhodný a volba kon-
krétných výjavov mala súvis s osobnosťou objedná-
vatelů, ktorý sa obvykle na ich formulovaní sám po-
dielal. Na zřeteli preto třeba vždy mať možnú jednotnú
koncepciu celku, obsahovú väzbu maliarskych cyk-
lov, v ktorých umělci realizujú program vopred vytý-
čený zámerom zadávatela. Z něho vyplývá nadväz-
nosť jednotlivých tematických okruhov, typickým
277