19. Krb v jednom zo salónov na přízemí kaštiela, koniec
18. ston
návatelia cudzích projektov, připadne autoři
menších (čiastkových) úprav; velmi málo sa vie
o ich vačších vlastných dielach, najmä v ob-
lasti zámockej architektury. Významnou stav-
bou podlá projektu J. B. Martinelliho st. je na
Slovensku budova Uhorskej komory v Bratisla-
vě, postavená v závere Martinelliho života v ro-
koch 1753-56 (neskór přestávaná). Jeho starší
brat Anton Erhard projektoval Erdódyho kaš-
tiel vo Velkom Bieli (postavený 1722-25). Pod-
nikatelsky laděná činnost viedla Martinelliov-
cov do značnej miery k preberaniu róznych ar-
chitektonických prvkov a dispozičných riešení.
Nemálo dóležitú úlohu v tomto procese zohrá-
vali i murárski majstri, ktorí zastávali na stav-
bách funkciu palierov. Niektorí palieri boli vel-
mi vyhladávaní. Taký bol například aj Franti-
šek Karol Römisch, ktorý sa uplatnil nielen na
stavbě J. B. Martinelliho st. v Dolnej Křupej,
ale aj na stavbách F. A. Hillebrandta a A. Pil-
grama a ktorý tiež sám projektoval.51 Aj jeho
prostredníctvom prenikalo stavitelské krédo
(resp. syntéza prvkov) významných architek-
tov daleko mimo viedenské centrum.
Johann Baptista Martinelli st. sa školil spo-
lu so svojím bratom Antonom Erhardom, čo
nám umožňuje hladať v ich tvorbě niektoré spo-
20. Návrh vstupnej brány s iniciálami gr. Jozef a Brunšvicka
(C.I.B.). Nesign., koniec 18. ston
ločné črty (napr. stredný rizalit kaštiela vo Vel-
kom Bieli Obr. 15). Postavenie 1. architekta (in-
žiniera) Uhorskej králbvskej komory si v pří-
pade J. B. Martinelliho st. vyžadovalo věnovat
sa najmä veřejným erárnym stavbám, menej
súkromným zámockým. S týmito mal však ne-
pochybné skúsenosti zo svojej predchádzajú-
cej praxe.
Ak zhrnieme poznatky, ktoré nám poskytu-
je archívna dokumentácia, móžeme konštato-
vať, že kaštiel bol jednokřídlový, dvojpodlažný
nepodpivničený trojtrakt so středným převýše-
ným rizalitom, ktorý na přízemí obsahoval sálu
terrenu a na poschodí sálu. Pódorys kaštiela mal
rozměry asi 35 x 14 m. K strednému rizalitu
bol na záhradnej straně přistávaný perón so
schodiskovými ramenami, ktorý spájal sálu so
173
18. ston
návatelia cudzích projektov, připadne autoři
menších (čiastkových) úprav; velmi málo sa vie
o ich vačších vlastných dielach, najmä v ob-
lasti zámockej architektury. Významnou stav-
bou podlá projektu J. B. Martinelliho st. je na
Slovensku budova Uhorskej komory v Bratisla-
vě, postavená v závere Martinelliho života v ro-
koch 1753-56 (neskór přestávaná). Jeho starší
brat Anton Erhard projektoval Erdódyho kaš-
tiel vo Velkom Bieli (postavený 1722-25). Pod-
nikatelsky laděná činnost viedla Martinelliov-
cov do značnej miery k preberaniu róznych ar-
chitektonických prvkov a dispozičných riešení.
Nemálo dóležitú úlohu v tomto procese zohrá-
vali i murárski majstri, ktorí zastávali na stav-
bách funkciu palierov. Niektorí palieri boli vel-
mi vyhladávaní. Taký bol například aj Franti-
šek Karol Römisch, ktorý sa uplatnil nielen na
stavbě J. B. Martinelliho st. v Dolnej Křupej,
ale aj na stavbách F. A. Hillebrandta a A. Pil-
grama a ktorý tiež sám projektoval.51 Aj jeho
prostredníctvom prenikalo stavitelské krédo
(resp. syntéza prvkov) významných architek-
tov daleko mimo viedenské centrum.
Johann Baptista Martinelli st. sa školil spo-
lu so svojím bratom Antonom Erhardom, čo
nám umožňuje hladať v ich tvorbě niektoré spo-
20. Návrh vstupnej brány s iniciálami gr. Jozef a Brunšvicka
(C.I.B.). Nesign., koniec 18. ston
ločné črty (napr. stredný rizalit kaštiela vo Vel-
kom Bieli Obr. 15). Postavenie 1. architekta (in-
žiniera) Uhorskej králbvskej komory si v pří-
pade J. B. Martinelliho st. vyžadovalo věnovat
sa najmä veřejným erárnym stavbám, menej
súkromným zámockým. S týmito mal však ne-
pochybné skúsenosti zo svojej predchádzajú-
cej praxe.
Ak zhrnieme poznatky, ktoré nám poskytu-
je archívna dokumentácia, móžeme konštato-
vať, že kaštiel bol jednokřídlový, dvojpodlažný
nepodpivničený trojtrakt so středným převýše-
ným rizalitom, ktorý na přízemí obsahoval sálu
terrenu a na poschodí sálu. Pódorys kaštiela mal
rozměry asi 35 x 14 m. K strednému rizalitu
bol na záhradnej straně přistávaný perón so
schodiskovými ramenami, ktorý spájal sálu so
173