Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1996)

23. Talherrov návrh přístavby peróna a schodiska k záhradnej fasádě kaštiela (1795)

nachádza dodnes. (Jej póvodná dvojpodlažná
výška, prestupujúca z polosuterénu na príze-
mie, pričom na přízemí bola panská tribúna,
bola zrušená v druhej polovici 20. stor. vsade-
ním kompaktného medzistropu.)
Prízemie bolo zaklenuté niekolkými typmi
klenieb, miestnosti poschodia bolí plochostro-
pé, sála má rovný strop s vysokým fabiónom.
Vb výzdobě interiéru dominovala monumentál-
na výmalba sály, náročnejšiu výzdobu nemožno
vylúčiť ani v sale terrene - o výzdobě týchto prie-
storov však stavebná dokumentácia nehovoří nič.
V priestoroch kaštiela sa bežne uplatnila štuko-
vá výzdoba, dřevené obklady stien, rožne druhy
podláh (dřevené, kamenné, z lakovaných pále-
ných dlaždic).

J. B. Martinelli st. siahol pri projektovaní
kaštiela v Dolnej Křupej po osvedčenom type
maison plaisance, ktorý sa vyvinul vo Francúz-
sku v 17. stor. a v priebehu prvej polovice 18.
storočia si v stredoeurópskom priestore získal
najváčšiu obl’ubu, najmä prostredníctvom vzor-
níkov. V Dolnej Křupej nachádzame tento typ
použitý takmer v úplnosti: převýšený stredný
rizalit s hlavnou šálou, sala terrena obrátená do
záhrady - orientácia obidvoch týchto miestnos-
ti do záhrady zdůrazňuje význam záhradnej fa-
sády; k strednej časti (corps de logis) sa z oboch
stráň symetricky pripájajú trojtrakty miestnos-
ti (povodně typický dvojtrakt miestnosti bez
chodby - appartement double - je tu už oboha-
tený chodbou, čo třeba pokládat za další stu-

175