Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1996)

3 0. Vstupná brána na nádvoriepřed kaštiebom (koniec 18. ston)

II. Koniec 18. storočia
Po smrti grófa Antona Brunšvicka st. v r.
1780 sa ujal křupanského panstva jeho druhoro-
dený syn Jozef.53 Rodinnému sídlu v Dolnej
Křupej věnoval zvýšenú pozornost. Pokračoval
vo viac-menej trvalom procese úprav a presta-
vieb, tak ako si to vyžadovala nielen údržba ob-
jektov areálu, ale aj vývoj privátných a reprezen-
tačných potrieb rodiny vysokého krajinského
hodnostára. Pod vplyvom týchto okolností v 90.
rokoch 18. storočia, zhruba 40 rokov po stavbě
otcovského kaštiela, podnikol gróf Jozef Brun-
svick jeho váčšiu přestavbu.
Stavebná činnost je v hlavných rysoch zachy-
tená v Bau-Büchel - zápisníku výdavkov, vede-
nom panským úradníkom.54

Vypracovanie plánu přestavby kaštiela za-
dal Jozef Brunsvick hlavnému stavitelovi Uhor-
skej královskej stavebnej komory Jánovi Joze-
fovi Talherrovi,55 ktorý už predtým, v rokoch
1783-85 přestával kaštiel Jozefovho brata An-
tona ml. v Martonvásári. Po obvyklých obhliad-
kových návštěvách v Dolnej Křupej spracoval
Talherr projekt v roku 1792.56 Podlá zachova-
ného náčrtu (Obr. 16) išlo v zásadě o rozšíre-
nie priestorov kaštiela přístavbou bočných ri-
zalitov, sprevádzané poměrně rozsiahlymi slo-
hovými úpravami celého kaštiela i areálu. Už
v tom istom roku, zrejme hned po dodaní pro-
jektu a rozpočtu na hrubú stavbu, sa nakupo-
vali tehly a vápno.57
V nasledujúcom roku 1793 sa začala práca
na přestavbě kaštiela pod vedením Jozefa Haus-
manna, murárskeho majstra z Trnavy.58 Na stav-
bě sa naplno pracovalo najneskór od augusta, t.
j. od dáta zmluvy, či spresnenia rozpočtu Joze-
fom Hausmannom. V tomto roku navštívil Dol-
nú Krupú opáť J. J. Talherr (celkove tretíkrát),
aby stavbu skontroloval.59
V roku 1794 sa rozběhli takmer všetky re-
meselné činnosti a s nimi súvisiace dodávky
materiálu. Okrem nákupov vápna a tehál pri-
budlo kopanie a vozenie piesku, nákup dřeva
a šindlbv a nákup železa.60 Dřevo, ktorého bol
v okolí nedostatok, sa muselo zabezpečit' od pří-
buzných J. Brunšvicka, najma Révayovcov
v Turčianskej stolici, ktorí mali na svojich pan-
stvách dost’ lesov. K práci murárov sa připojili
tesári,61 stolári,62 kamenári63 a zámečníci.64 Aj
kameň sa vozil z miesta ťažby (neznámého)
loďami po Dunaji do Bratislavy a odtial na vo-
zoch do Křupej.
V roku 1794 spracoval Jozef Talherr čiast-
kový návrh ďalšieho rozšírenia kaštiela o men-
šie rizality, připojené k prv plánovaným a mož-
no už aj postaveným velkým rizalitom. Zacho-
vaný výkres, (Obr. 17) signovaný Talherrom
a datovaný 1794, znázorňuje pódorys severo-
západnej strany kaštiela (pri pohlade na hlavnú
fasádu pravá strana) s farebne jasné odlíšený-

178