19. Rimavská Baňa, Zajatie Krista na východnej stene triumfálneho oblúka

ské dveře. S vedla stojacím Pavlom, ktorý drží
nástroj svojho martýria, spolu vytvárajú prostred-
nú dvojicu, spojenú smerom svojich pohladov.
Ešte subtílnejšia, hoci už takmer ambivalentná72
súvislosť vzniká medzi gotickou monštranciou
položenou na oltáři v malbě arkády nad skuteč-
ným pastofóriom, a vedla stojacim Jánom, ktorý
právě žehná svoj kalich s otráveným nápojom.
(Záhadná postava z druhej strany pastofória, kto-
rá svojou orientáciou vytvára dvojicu s Jánom, je
svojou svátožiarou a knihou vo všeobecnosti cha-
rakterizovaná ako apoštol, pričom v ruke drží nie-
čo ako šíp. Ak by sa tento predmet dal prečítať
ako štetec, „apoštol“ by sa dal určit ako evanjelis-
ta Lukáš, ktorý niekedy zvykol nahrádzať Jakuba
váčšieho. Pravý z dvojice apoštolov na opačnej

straně steny móže představovat svátého Tomáša,
dívajúceho sa na krvavé prsty svojej ruky, ktorú
bol vložil do Kristovej raný. Druhý apoštol sa
vyznačuje latinským krížom, čo je sice všeobec-
ným atribútom apoštolov, ale pri takomto vyzdvih-
nutí móže poukazovat' na apoštola Ondřej a, ktorý
cestou na popravisko zložil gnosticko - kozmo-
gonicky inšpirovaný hymnus na Sv. Kříž.73 Za cim-
buřím, uzatvárajúcim stenu nesenú spomenutý-
mi arkádami vidíme opäf známu hnedastú lúku
s trsmi zelených rastlín kvitnúcich bielymi kvet-
mi. Nad ňou sa - v mieste, kde je polkruh najširší
- v kvadrilóbe objavuje postava staršieho sivo-
vlasého bradatého muža so svátožiarou a nápiso-
vou páskou. Vlasta Dvořáková identifikovala túto
silné poškodenú postavu ako Boha Otca, ktorý

30