DOI article:
Bořutová, Dana: K otázke národného štýlu v slovenskej architektúre
DOI Page / Citation link:https://doi.org/10.11588/diglit.51728#0149
K otázke národného štýlu v slovenskej architektúre
Dana BOŘUTOVÁ
Pozitivně výsledky aktivit národnoobrodzo-
vacieho hnutia, korunované založením inštitú-
cií, ako bola Matica slovenská v Martine, rožne
školy a spolky, boli v rokoch, nasledujúcich po
rakúsko-uhorskom vyrovnaní, čoskoro zrušené.
Nasledujúce desaťročia zesilněného etnického
útlaku představovali mimoriadne ťažké obdobie,
kritické pre dalšie prežitie slovenskej kultúry. Za
týchto podmienok slovenská inteligencia zaují-
mala skór obranné postoje. Objavili sa sice ná-
zory, zdórazňujúce pretrvávanie slovenského et-
nika na území vtedajšieho Horného Uhorska od
čias Velkej Moravy, no nevěnovala sa vážnejšia
pozornost kritickej reflexii, ktorá by mohla sú-
periť s oficiálnou interpretáciou společných dě-
jin v tisícročnom uhorskom štáte. Namiesto toho
sa záujem sústredbval na také explicitně národ-
ně prejavy ako jazyk, literatúra, verbálná tradí-
cia, zvyky, ludové piesne, ludové řemeslo a ume-
nie, pričom rolnické vrstvy sa pokládali za „zdra-
vé kořene“ národa a ich umělecké prejavy za
„najširší základ národnej kultúry“ (v zmysle
výroku Jána Kollára).
Preto aj prvé prejavy úsilia o sformovanie tzv.
slovenského národného štýlu v architektúre sa
orientovali na ludové vzoiy. Spájajú sa s menom
architekta Blažej a Bullu, ktorý v roku 1888 pra-
coval na návrhu Národného domu v Martine.
Jadrom polyfúnkčnej budovy (obsahujúcej ho-
tel, reštauráciu, miestnosti pre spolky, múzeum
a dalšie) bol priestor divadelnej sály s příslušen-
stvům. Plány označené ako „ Veřejný spolkový
dom s divadlom v slovenskom štýle uchováva-
né v archíve Matice Slovenskej v Martine, sved-
čia o tom, že Bulla sa skutočne zaoberal myš-
lienkou postavit Národný dom v “národnom
štýle“.1 V eleváciách vidno kombináciu neore-
nesancie s prvkami převzatými z drevenej archi-
tektúry oravského regiónu. Avšak v čase, ked
uhorské úřady zabránili tomu, aby budova v Mar-
tine oficiálně niesla měno Národný dom, bolo
evidentne nemožné, aby sa táto Bullova myšlien-
ka stala skutočnosťou - v roku 1888 bol Dom
napokon postavený v konformnom neorenesan-
čnom štýle.2
Ale predsa- iná stavba, ktorú architekt Bulla
v tom čase navrhol v “slovenskom štýle“ uzřela
světlo světa. A hoci išlo iba o príležitostnú archi-
tektům, súvisiacu s výstavou výšiviek, ktorá bola
v lete 1887 usporiadanáv paulínyovskom dome,
vzbudila velkú pozornost a vyvolala značný
ohlas. Ako uvádza Jozef Hlavaj, „...z poverenia
výstavného výboru Blažej Bulla okrem pavilónu
přistavil k domu osobitný vchod a nad ním 20
m vysoká dřevená vezu, postavená oravskými
tesármi v slohu dřevených ludových stavieb. "3
Táto stavba sa stala na dlhý čas jediným napl-
něním ambícií orientovaných na vytvorenie „slo-
venského národného štýlu“ v architektúre.4
Prirodzene, takýto přístup, hladajúci prvky
národného štýlu v 1’udovej tvorbě, nebol zvlášt-
nostem slovenského prostredia. Naopak, bol pří-
značný pre prejavy tzv. národného romantizmu,
ktorý představoval významný prúd v rámci eu-
143
Dana BOŘUTOVÁ
Pozitivně výsledky aktivit národnoobrodzo-
vacieho hnutia, korunované založením inštitú-
cií, ako bola Matica slovenská v Martine, rožne
školy a spolky, boli v rokoch, nasledujúcich po
rakúsko-uhorskom vyrovnaní, čoskoro zrušené.
Nasledujúce desaťročia zesilněného etnického
útlaku představovali mimoriadne ťažké obdobie,
kritické pre dalšie prežitie slovenskej kultúry. Za
týchto podmienok slovenská inteligencia zaují-
mala skór obranné postoje. Objavili sa sice ná-
zory, zdórazňujúce pretrvávanie slovenského et-
nika na území vtedajšieho Horného Uhorska od
čias Velkej Moravy, no nevěnovala sa vážnejšia
pozornost kritickej reflexii, ktorá by mohla sú-
periť s oficiálnou interpretáciou společných dě-
jin v tisícročnom uhorskom štáte. Namiesto toho
sa záujem sústredbval na také explicitně národ-
ně prejavy ako jazyk, literatúra, verbálná tradí-
cia, zvyky, ludové piesne, ludové řemeslo a ume-
nie, pričom rolnické vrstvy sa pokládali za „zdra-
vé kořene“ národa a ich umělecké prejavy za
„najširší základ národnej kultúry“ (v zmysle
výroku Jána Kollára).
Preto aj prvé prejavy úsilia o sformovanie tzv.
slovenského národného štýlu v architektúre sa
orientovali na ludové vzoiy. Spájajú sa s menom
architekta Blažej a Bullu, ktorý v roku 1888 pra-
coval na návrhu Národného domu v Martine.
Jadrom polyfúnkčnej budovy (obsahujúcej ho-
tel, reštauráciu, miestnosti pre spolky, múzeum
a dalšie) bol priestor divadelnej sály s příslušen-
stvům. Plány označené ako „ Veřejný spolkový
dom s divadlom v slovenskom štýle uchováva-
né v archíve Matice Slovenskej v Martine, sved-
čia o tom, že Bulla sa skutočne zaoberal myš-
lienkou postavit Národný dom v “národnom
štýle“.1 V eleváciách vidno kombináciu neore-
nesancie s prvkami převzatými z drevenej archi-
tektúry oravského regiónu. Avšak v čase, ked
uhorské úřady zabránili tomu, aby budova v Mar-
tine oficiálně niesla měno Národný dom, bolo
evidentne nemožné, aby sa táto Bullova myšlien-
ka stala skutočnosťou - v roku 1888 bol Dom
napokon postavený v konformnom neorenesan-
čnom štýle.2
Ale predsa- iná stavba, ktorú architekt Bulla
v tom čase navrhol v “slovenskom štýle“ uzřela
světlo světa. A hoci išlo iba o príležitostnú archi-
tektům, súvisiacu s výstavou výšiviek, ktorá bola
v lete 1887 usporiadanáv paulínyovskom dome,
vzbudila velkú pozornost a vyvolala značný
ohlas. Ako uvádza Jozef Hlavaj, „...z poverenia
výstavného výboru Blažej Bulla okrem pavilónu
přistavil k domu osobitný vchod a nad ním 20
m vysoká dřevená vezu, postavená oravskými
tesármi v slohu dřevených ludových stavieb. "3
Táto stavba sa stala na dlhý čas jediným napl-
něním ambícií orientovaných na vytvorenie „slo-
venského národného štýlu“ v architektúre.4
Prirodzene, takýto přístup, hladajúci prvky
národného štýlu v 1’udovej tvorbě, nebol zvlášt-
nostem slovenského prostredia. Naopak, bol pří-
značný pre prejavy tzv. národného romantizmu,
ktorý představoval významný prúd v rámci eu-
143