DOI article:
Pedersen, Ľubica: Art Nouveau v strednej Európe. Bratislava - Budapěsť - Krakov - Praha - Viedeň
DOI Page / Citation link:https://doi.org/10.11588/diglit.51728#0214
2. Alois Rigele: Materinská láska, 1904. Bronz, 59 cm. (SNG
Bratislava, P 329)
dánské publikum, tak laické, ako aj odborné, te-
mer neznáma. Kontakty dánského umenia sa
vždy pohybovali po severo-južnej osi, teda sme-
rom k susedným regiónem Skandinávii a Ně-
mecku, a z tradičných metropol k Parížu a Ří-
mu. Istou výnimkou je Viedeň a Rakúsko, v ne-
poslednom rade aj preto, že po prvej světověj
vojně takmer dvadsaťtisíc rakúskych dětí přišlo
na zotavovací pobyt do rodin v Dánsku. Nad-
viazané kontakty bolí začiatkom prehlbovania
vzájomného poznania a cestovatelských aktivit.
V súvislosti s výtvarným uměním třeba uviesť,
že najvýznamnejšia dánská inštitúcia pre moder-
ně umenie, Múzeum moderného umenia Loui-
siana, ležiace 30 km od Kodaně, připravila v ro-
ku 1990 reprezentatívnu výstavu „ Viedeň okolo
roku 1900“. Úplné neznáme už nie sú, po turis-
tickej invázii raných devätdesiatych rokov, ani
Praha či Budapešť. Široká veřejnost má však
o stredoeurópskych reáliách naďalej len po-
vrchné znalosti.
Organizátoři nemalí v úmysle komplexně
představit secesiu stredoeurópskych krajin, ale
- v zmysle názvu výstavy - piatich vybraných
miest. (Išlo zároveň o akési podobenstvo s mes-
tom Kodaň pri terajšom fin de siècle.) Národně
expozície sa po koncepčnej stránke vzájomne
odlišovali v počte vystavených autorov aj v roz-
sahu žánrov. Krakov představil tvorbu jediného
umelca, Praha dvoch, Budapešť dvoch desiatok.
V bratislavskej expozícii dominovala plastika
a fotografia, vo viedenskej plagát a užité ume-
nie. Táto róznorodosť národných príspevkov ne-
bola na úkor kvality, právě naopak, bola prilie-
havým svedectvom o charaktere umenia stred-
nej Európy na přelome storočí.
K výstave bol vydaný dvojjazyčný, dánsko-
anglický katalog s príspevkami od národných
kurátorov. V úvode vytvořila Bente Scavenius
akýsi komparatívny rámec, keďže sa věnovala
uměleckým tendenciám posledného desaťročia
minulého storočia v Kodani. Pretože spomenu-
tý nedostatek poznania reálií či umenia je oboj-
stranný, dovolím si stručné zhrnúť spomínaný
katalogový text, a to aj napriek tomu, že dánská
secesia nebola na výstave zastúpená.
V devätdesiatych rokoch 19. storočia přeží-
vala Kodaň, podobné ako dalšie európske met-
ropoly, premenu na moderně velkoměsto, čo sa
odrazilo aj v umění. Dánski umělci sa počas
pobytov v Paříži a Berlíne dostali do styku s naj-
novšími tendenciami. V boji proti naturalizmu
hladali inováciu v symbolizme a nemeckej ro-
mantike. Ústřednou postavou nového hnutia sa
stal spisovatel Johannes Jorgensen, redaktor ča-
sopisu „ Veza“. V roku 1891 vzniklo združenie
„Den Frie“ (Slobodný), ktoré šířilo nový štýl.
Jeho výstavy boli alternativou k cenzurovaným
prehliadkam a zožali škandálne úspěchy. Najvý-
raznejšou osobnosťou tohto obdobia bol J. F. Wil-
208
Bratislava, P 329)
dánské publikum, tak laické, ako aj odborné, te-
mer neznáma. Kontakty dánského umenia sa
vždy pohybovali po severo-južnej osi, teda sme-
rom k susedným regiónem Skandinávii a Ně-
mecku, a z tradičných metropol k Parížu a Ří-
mu. Istou výnimkou je Viedeň a Rakúsko, v ne-
poslednom rade aj preto, že po prvej světověj
vojně takmer dvadsaťtisíc rakúskych dětí přišlo
na zotavovací pobyt do rodin v Dánsku. Nad-
viazané kontakty bolí začiatkom prehlbovania
vzájomného poznania a cestovatelských aktivit.
V súvislosti s výtvarným uměním třeba uviesť,
že najvýznamnejšia dánská inštitúcia pre moder-
ně umenie, Múzeum moderného umenia Loui-
siana, ležiace 30 km od Kodaně, připravila v ro-
ku 1990 reprezentatívnu výstavu „ Viedeň okolo
roku 1900“. Úplné neznáme už nie sú, po turis-
tickej invázii raných devätdesiatych rokov, ani
Praha či Budapešť. Široká veřejnost má však
o stredoeurópskych reáliách naďalej len po-
vrchné znalosti.
Organizátoři nemalí v úmysle komplexně
představit secesiu stredoeurópskych krajin, ale
- v zmysle názvu výstavy - piatich vybraných
miest. (Išlo zároveň o akési podobenstvo s mes-
tom Kodaň pri terajšom fin de siècle.) Národně
expozície sa po koncepčnej stránke vzájomne
odlišovali v počte vystavených autorov aj v roz-
sahu žánrov. Krakov představil tvorbu jediného
umelca, Praha dvoch, Budapešť dvoch desiatok.
V bratislavskej expozícii dominovala plastika
a fotografia, vo viedenskej plagát a užité ume-
nie. Táto róznorodosť národných príspevkov ne-
bola na úkor kvality, právě naopak, bola prilie-
havým svedectvom o charaktere umenia stred-
nej Európy na přelome storočí.
K výstave bol vydaný dvojjazyčný, dánsko-
anglický katalog s príspevkami od národných
kurátorov. V úvode vytvořila Bente Scavenius
akýsi komparatívny rámec, keďže sa věnovala
uměleckým tendenciám posledného desaťročia
minulého storočia v Kodani. Pretože spomenu-
tý nedostatek poznania reálií či umenia je oboj-
stranný, dovolím si stručné zhrnúť spomínaný
katalogový text, a to aj napriek tomu, že dánská
secesia nebola na výstave zastúpená.
V devätdesiatych rokoch 19. storočia přeží-
vala Kodaň, podobné ako dalšie európske met-
ropoly, premenu na moderně velkoměsto, čo sa
odrazilo aj v umění. Dánski umělci sa počas
pobytov v Paříži a Berlíne dostali do styku s naj-
novšími tendenciami. V boji proti naturalizmu
hladali inováciu v symbolizme a nemeckej ro-
mantike. Ústřednou postavou nového hnutia sa
stal spisovatel Johannes Jorgensen, redaktor ča-
sopisu „ Veza“. V roku 1891 vzniklo združenie
„Den Frie“ (Slobodný), ktoré šířilo nový štýl.
Jeho výstavy boli alternativou k cenzurovaným
prehliadkam a zožali škandálne úspěchy. Najvý-
raznejšou osobnosťou tohto obdobia bol J. F. Wil-
208