DOI Artikel:
Petrová-Pleskotová, Anna: K životu a dielu maliara Eliasa Mögela
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.51727#0208
MATERIÁLY
K životu a dielu maliara Eliasa Mögela
Anna PETROVÁ-PLESKOTOVÁ
Poměrně zriedkavý a oneskorený výskyt tzv.
obrazov klamu - trompe l ’oeil — na území býv.
Uhorska, obracia pozornost tak maďarských, ako
i slovenských uměleckých historikov na ich auto-
rov. Táto zvláštna forma maliarskych zátiší bola
svojím realisticky přesvědčivým zobrazováním
velmi přitažlivá a rozšířená najmä v západnej Eu-
rope. K autorom tohto žánru patří aj maliar do-
sial presne neurčeného pôvodu a neobjasněného
životopisu Elias Mögel (Megel, Megl), ktorý ho
sprostredkoval na teritorium býv. Uhorska a při-
spěl tu k jeho udomácneniu. Jeho väzby na Bra-
tislavu dokladajú matriky a spisy uložené v Ar-
chíve města Bratislavy.
Mögelove práce sa po prvý raz objavili v roku
1962 na výstave zátiší v Múzeu krásných umění
v Budapešti, pripravenej A. Czoborovou,1 ktorá
prezentovala jeho dve signované a rokom 1773
datované trompe 1’oeil zo zbierok vacovského
biskupstva. Jedno zobrazuje na imitovanom dre-
1. E. Möget: Chlapček držiaci mliečnik so žeravými uhlíkmi
(Soproni Muzeum)
venom podklade rytiny so sv. Filipom a Pannou
Máriou, druhé podobné aranžované, „reprodu-
kuje“ grafické listy predstavujúce sv. Barboru a
Spasitelů světa - Salvatora mundi. Pod „grafic-
ké listy“ sú zasunuté útržky cedú! s prosebným
textom.
Krátko nato E. Csatkai zveřejnil dve ďalšie
umělcově trompe 1’oeil z pamätnika sopronské-
ho básníka Györgya Ferdinanda Pâmera so žán-
rovými námetmi v štýle drobných obrázkov ho-
landského maliara a medirytca Godfrieda Schalc-
kena.2 Jedno zobrazuje na podklade imitujúcom
lýko dievčatko pripalujúce si sviečku žeravým
uhlíkom, pendant chlapčeka držiaceho mliečnik
so žeravými uhlíkmi. Zboku pod rám je zasunu-
tý list s mužskou hlavou a signatúrou „Elias
Mögel“. Opierajúc sa o záznamy J. M. Korabin-
ského, zverejnené K. Rumym v Archiv für Geo-
graphie, Historie, Staats- u. Kriegskunde z roku
1817, E. Csatkai stotožnil E. Mögela so švajčiar-
skym maliarom Egelem (Eblem), ktorý zomrel
„v rozkvete života“.3 Ide, podlá všetkého, o ma-
liara Wilhelma Ebla, ktorý podlá matriky fary
sv. Martina zomrel v Bratislavě 27. augusta 1771
vo veku tridsatjeden rokov a bol pochovaný na
cintoríne sv. Ondreja.4 Naše novozískané poznat-
ky z materiálov Archívu města Bratislavy totož-
nost' oboch spomínaných umelcov vylučujú.
Elias Mögel sa podlá matriky sobášených fary
sv. Martina oženil 17. januára 1751 v Bratislavě
s Rozáliou Reichardtovou, dcérou bratislavské-
ho měšťana Krištofa Reichardta a jeho manžel-
ky Anny Márie.5 Jedným zo svedkov pri jeho
sobáši bol příslušník bratislavskej maliarskej ro-
diny Anton Rosier, žiak G. R. Donnera a vie-
denskej akadémie, druhým mlynář Johann Wolf-
202
K životu a dielu maliara Eliasa Mögela
Anna PETROVÁ-PLESKOTOVÁ
Poměrně zriedkavý a oneskorený výskyt tzv.
obrazov klamu - trompe l ’oeil — na území býv.
Uhorska, obracia pozornost tak maďarských, ako
i slovenských uměleckých historikov na ich auto-
rov. Táto zvláštna forma maliarskych zátiší bola
svojím realisticky přesvědčivým zobrazováním
velmi přitažlivá a rozšířená najmä v západnej Eu-
rope. K autorom tohto žánru patří aj maliar do-
sial presne neurčeného pôvodu a neobjasněného
životopisu Elias Mögel (Megel, Megl), ktorý ho
sprostredkoval na teritorium býv. Uhorska a při-
spěl tu k jeho udomácneniu. Jeho väzby na Bra-
tislavu dokladajú matriky a spisy uložené v Ar-
chíve města Bratislavy.
Mögelove práce sa po prvý raz objavili v roku
1962 na výstave zátiší v Múzeu krásných umění
v Budapešti, pripravenej A. Czoborovou,1 ktorá
prezentovala jeho dve signované a rokom 1773
datované trompe 1’oeil zo zbierok vacovského
biskupstva. Jedno zobrazuje na imitovanom dre-
1. E. Möget: Chlapček držiaci mliečnik so žeravými uhlíkmi
(Soproni Muzeum)
venom podklade rytiny so sv. Filipom a Pannou
Máriou, druhé podobné aranžované, „reprodu-
kuje“ grafické listy predstavujúce sv. Barboru a
Spasitelů světa - Salvatora mundi. Pod „grafic-
ké listy“ sú zasunuté útržky cedú! s prosebným
textom.
Krátko nato E. Csatkai zveřejnil dve ďalšie
umělcově trompe 1’oeil z pamätnika sopronské-
ho básníka Györgya Ferdinanda Pâmera so žán-
rovými námetmi v štýle drobných obrázkov ho-
landského maliara a medirytca Godfrieda Schalc-
kena.2 Jedno zobrazuje na podklade imitujúcom
lýko dievčatko pripalujúce si sviečku žeravým
uhlíkom, pendant chlapčeka držiaceho mliečnik
so žeravými uhlíkmi. Zboku pod rám je zasunu-
tý list s mužskou hlavou a signatúrou „Elias
Mögel“. Opierajúc sa o záznamy J. M. Korabin-
ského, zverejnené K. Rumym v Archiv für Geo-
graphie, Historie, Staats- u. Kriegskunde z roku
1817, E. Csatkai stotožnil E. Mögela so švajčiar-
skym maliarom Egelem (Eblem), ktorý zomrel
„v rozkvete života“.3 Ide, podlá všetkého, o ma-
liara Wilhelma Ebla, ktorý podlá matriky fary
sv. Martina zomrel v Bratislavě 27. augusta 1771
vo veku tridsatjeden rokov a bol pochovaný na
cintoríne sv. Ondreja.4 Naše novozískané poznat-
ky z materiálov Archívu města Bratislavy totož-
nost' oboch spomínaných umelcov vylučujú.
Elias Mögel sa podlá matriky sobášených fary
sv. Martina oženil 17. januára 1751 v Bratislavě
s Rozáliou Reichardtovou, dcérou bratislavské-
ho měšťana Krištofa Reichardta a jeho manžel-
ky Anny Márie.5 Jedným zo svedkov pri jeho
sobáši bol příslušník bratislavskej maliarskej ro-
diny Anton Rosier, žiak G. R. Donnera a vie-
denskej akadémie, druhým mlynář Johann Wolf-
202