DOI article:
Piirainen, Ilpo Tapani: Mestské a banské práva na Slovensku
DOI Page / Citation link:https://doi.org/10.11588/diglit.51726#0220
priestoru pozdíž hraníc, a na straně druhej po-
kojným a vítaným usadzovaním sa cudzincov
v určitých oblastiach krajiny.1 Pre prvá možnost'
sa dá ako příklad uviesť ovládnutie oblasti v okolí
dnešnej Bratislavy (Pressburg). Druhů možnost
ilustruje například názor Hansa Hattenhauera,
ktorý zdórazňuje, že osídlenci neovládli kraj
mečom a ohňom, ale sekerou a pluhom.2
Na počest 70. narodenín Haralda Zimmer-
manna bol znovu publikovaný jeho príspevok
Hospites Theutonici? V nom sa dozvedáme, že
v germánských kmenových zvázoch v období
antiky bol cudzinec z principu bezprávný. Od 9.
storočia v Západofranskej říši nadobudol pojem
hospes nový význam; neoznačoval len cudzinca
pod ochranou královského pozvania, ale aj kaž-
dú osobu přijatu súkromným vlastníkem pódy,
ktorý mu poskytol pozemky a zem; z nej mu
bola uložená povinnost služby a odvodov voči
vlastníkovi pódy-hostitelovi. V Uhorskuozna-
čovali za hospes alebo hospites najmá osídlen-
cov prichádzajúcich zo západu, a to od čias krá-
la Štefana, zakladatelů Uherského královstva.4
V oblasti dnešného Slovenska žili před němec-
kou kolonizáciou Kelti a Rimania; mnohé slo-
vanské sídla, medzi inými Bratislavský a Spiš-
ský hrad, vznikli na miestach ich bývalých sta-
rých osád. Kelti, Rimania i Slovania mali celkom
určité svoje vlastné právně poriadky; tie sa však
tradovali ústným podáním a neexistuji! v písom-
nej forme. Naproti tomu je známe, že v hornom
Uhorsku, teda v oblasti dnešného Slovenska, ako
aj v Sliezsku a Sedmohradsku, používali nemec-
kí osídlenci zvaní hospites theutonici, nemecké
práva, ktoré potom po stáročia nielen zachová-
vali, ale aj rožširovali v písomnej forme.
Vývoj městských práv
Vývojom miest v středověku sa kodifikovali
po stáročia tradované právně zvyklosti. Najstar-
ším právom v strednej Europe bol Sachsenspie-
gel, právo, ktoré spísal latinsky Eike von Repgow
okolo roku 1200. Bolo přeložené najprv do Nie-
derdeutsch („ludovej němčiny“), potom do Hoch-
deutsch („spisovnej němčiny“) a pod názvom
,,magdeburské právo“ bolo udelené mnohým
mestám; dodnes ešte existuje v rukopisech a tla-
čiach přibližné štyristo verzi i Sachsenspiegel.
Známe je aj právo s názvom Schwabenspie-
gel pochádzajúce z Augsburgu, právneho cen-
tra južného Nemecka, ktoré sa taktiež rozšířilo
v mnohých častiach strednej Európy.5
Preberanie německého práva v stredovýchod-
nej Europe bývalo častejšie predmetom výskumu
a to z viacerýchhládísk: v prvej polovici 20. sto-
ročia napísal Gert Schubart-Fikentscher mono-
grafiu Rozširovanie německých městských práv
vo východnej Európeb a Wilhelm Weizsäcker
Rozširovanie německého práva v o východnej
Európed Posledně menovaný autor uveřejnil tak-
tiež štúdiu s titulom Rozširovanie německého
městského práva na Slovensku. Rozšiřováním
Sachsenspiegel v Polsku sa zas podrobné zaobe-
ral Z. Rymaszewski.8
O městských privilégiách v Uhorsku máme
editované texty od Georgiusa Fejéra v Codex dip-
lomaticus regni Hungariae ecclesiasticus ac ci-
vilis j Z 19. storočia sú aj dve monografie od
Gustava Wenzela, zaoberajúce sa históriou baníc-
tva a históriou práva v Uhorsku.10 Podrobný ob-
raz o vývoji městských práv v oblasti dnešného
Slovenska vytvořila Darina Lehotská, ktorá popí-
sala genealógiu preberania práv v takej podobě,
ktorú sa dodnes nepodařilo překonat." Mój
skromný príspevok k objasneniu neskorostredo-
vekých a ranonovovekých právnych pomerov
v oblasti dnešného Slovenska sa obmedzuje na
editáciu a výskům celého radu právnych rukopi-
sov nachádzajúcich sa v slovenských archívoch.
Dalej budem hovořit o udělovaní a prebratí
Sachsenspiegel („magdeburského práva“)
a Schwabenspiegel („juhonemeckého práva“),
ako aj „spišského práva“, ktoré platilo ako územ-
ně právo pre územie Spiša a zároveň tvořilo práv-
ny základ pre spišské mestá od středověku až do
18. storočia. Napokon sa budem zaoberať práva-
mi rozličnej proveniencie, a to tými, ktoré boli
216
kojným a vítaným usadzovaním sa cudzincov
v určitých oblastiach krajiny.1 Pre prvá možnost'
sa dá ako příklad uviesť ovládnutie oblasti v okolí
dnešnej Bratislavy (Pressburg). Druhů možnost
ilustruje například názor Hansa Hattenhauera,
ktorý zdórazňuje, že osídlenci neovládli kraj
mečom a ohňom, ale sekerou a pluhom.2
Na počest 70. narodenín Haralda Zimmer-
manna bol znovu publikovaný jeho príspevok
Hospites Theutonici? V nom sa dozvedáme, že
v germánských kmenových zvázoch v období
antiky bol cudzinec z principu bezprávný. Od 9.
storočia v Západofranskej říši nadobudol pojem
hospes nový význam; neoznačoval len cudzinca
pod ochranou královského pozvania, ale aj kaž-
dú osobu přijatu súkromným vlastníkem pódy,
ktorý mu poskytol pozemky a zem; z nej mu
bola uložená povinnost služby a odvodov voči
vlastníkovi pódy-hostitelovi. V Uhorskuozna-
čovali za hospes alebo hospites najmá osídlen-
cov prichádzajúcich zo západu, a to od čias krá-
la Štefana, zakladatelů Uherského královstva.4
V oblasti dnešného Slovenska žili před němec-
kou kolonizáciou Kelti a Rimania; mnohé slo-
vanské sídla, medzi inými Bratislavský a Spiš-
ský hrad, vznikli na miestach ich bývalých sta-
rých osád. Kelti, Rimania i Slovania mali celkom
určité svoje vlastné právně poriadky; tie sa však
tradovali ústným podáním a neexistuji! v písom-
nej forme. Naproti tomu je známe, že v hornom
Uhorsku, teda v oblasti dnešného Slovenska, ako
aj v Sliezsku a Sedmohradsku, používali nemec-
kí osídlenci zvaní hospites theutonici, nemecké
práva, ktoré potom po stáročia nielen zachová-
vali, ale aj rožširovali v písomnej forme.
Vývoj městských práv
Vývojom miest v středověku sa kodifikovali
po stáročia tradované právně zvyklosti. Najstar-
ším právom v strednej Europe bol Sachsenspie-
gel, právo, ktoré spísal latinsky Eike von Repgow
okolo roku 1200. Bolo přeložené najprv do Nie-
derdeutsch („ludovej němčiny“), potom do Hoch-
deutsch („spisovnej němčiny“) a pod názvom
,,magdeburské právo“ bolo udelené mnohým
mestám; dodnes ešte existuje v rukopisech a tla-
čiach přibližné štyristo verzi i Sachsenspiegel.
Známe je aj právo s názvom Schwabenspie-
gel pochádzajúce z Augsburgu, právneho cen-
tra južného Nemecka, ktoré sa taktiež rozšířilo
v mnohých častiach strednej Európy.5
Preberanie německého práva v stredovýchod-
nej Europe bývalo častejšie predmetom výskumu
a to z viacerýchhládísk: v prvej polovici 20. sto-
ročia napísal Gert Schubart-Fikentscher mono-
grafiu Rozširovanie německých městských práv
vo východnej Európeb a Wilhelm Weizsäcker
Rozširovanie německého práva v o východnej
Európed Posledně menovaný autor uveřejnil tak-
tiež štúdiu s titulom Rozširovanie německého
městského práva na Slovensku. Rozšiřováním
Sachsenspiegel v Polsku sa zas podrobné zaobe-
ral Z. Rymaszewski.8
O městských privilégiách v Uhorsku máme
editované texty od Georgiusa Fejéra v Codex dip-
lomaticus regni Hungariae ecclesiasticus ac ci-
vilis j Z 19. storočia sú aj dve monografie od
Gustava Wenzela, zaoberajúce sa históriou baníc-
tva a históriou práva v Uhorsku.10 Podrobný ob-
raz o vývoji městských práv v oblasti dnešného
Slovenska vytvořila Darina Lehotská, ktorá popí-
sala genealógiu preberania práv v takej podobě,
ktorú sa dodnes nepodařilo překonat." Mój
skromný príspevok k objasneniu neskorostredo-
vekých a ranonovovekých právnych pomerov
v oblasti dnešného Slovenska sa obmedzuje na
editáciu a výskům celého radu právnych rukopi-
sov nachádzajúcich sa v slovenských archívoch.
Dalej budem hovořit o udělovaní a prebratí
Sachsenspiegel („magdeburského práva“)
a Schwabenspiegel („juhonemeckého práva“),
ako aj „spišského práva“, ktoré platilo ako územ-
ně právo pre územie Spiša a zároveň tvořilo práv-
ny základ pre spišské mestá od středověku až do
18. storočia. Napokon sa budem zaoberať práva-
mi rozličnej proveniencie, a to tými, ktoré boli
216