Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (32.2000)

9. Giovanni da Rimini, Madona sprevádzaná anjelmi, detail
Posledného sádu, okolo 1315 (Museo della Citt à, Rimini)

10. Giovanni da Rimini, Apoštoli, detail Posledného súdu,
okolo 1315 (Museo della Citt à, Rimini)

eich prvkov francúzskeho pôvodu25 a vytvoří sa
tak zvláštně ekvilíbrium medzi tradíciou a inová-
ciou. Maliarska konfrontácia prebiehala více
versa a znamenala aj pre Giottov maliarsky pře-
jav istý posun v gotizujúcejšom a elegantnejšom
podaní figury s rezervovánejšou gestikuláciou,
v odlahčení architektonických konštrukcií, kto-
ré vidíme v posledných scénách assiského cyk-
lu a na stěnách serovegmovskej kaplnky.26 Vý-
zdoba kostola augustiniánov eremitov je pova-
žovaná za moment formován la riminskej ume-
leckej tradicie, lokálneho maliarskeho prejavu,
na ktorej sa pravděpodobně zúčastnili takmer
všetky dóležitejšie osobnosti (Pietro da Rimini,
Francesco da Rimini, Giovanni Baronzia) pod
vedením renomovaného umelca, Giovanniho da
Rimini. V priebehu druhého decénia 14. storo-
čia vyzdobili presbytérium kostola freskou Po-
sledného súdu, [Obr. 8-11] cyklom zo života sv.
Jána Evanjelistu a kaplnku kampanily cyklom
zo života Panny Márie.27 Pozoruhodná je nepo-
pieratelhá štýlová afinita postáv přítomných
v scéně Posledného súdu so študovanou malbou,
ktorú možme konkrétné sledovat pri mladistvých
postavách riminskej malby, v spodobení Mado-
ny sprevádzanej anjelskými bytosťami [Obr. 8,

9] a bezbradých apoštoloch ostrihomskej kapln-
ky. [Obr. 2] Příbuznost oboch fyziognomických
typov, s rovnakými mandlovitými očami s čier-
nou konturou a ťažkými vlečkami, plastickým
dolným poloblúkom, s mäkkou línou mohutnej-
šieho nosa a plnými drobnými perami, je viac
ako nápadná. Rozvážná gestikulácia dlhých prs-
tov zoštíhlených tmavou obrysovou linkou, Gi-
ovanniho typické ladné prehnutie volnej 1’avej
ruky jedného z apoštolov sediaceho vlavo pri sv.
Petrovi [Obr. 8] alebo 1’avej ruky iného apoštola
[Obr. 10] tak, že nechává vyznieť mákkú plochu
polootvorenej dlaně, s radom uvolněných prs-
tov a charakteristicky póvabne vytočeným ma-
líčkom, najdeme aj na stěnách ostrihomskej ka-
plnky, podobné ako nasenie tkaniny plášta stried-
mo rozmiestnené do subtilných záhybov. Štýlovo
vzdialenejšie sa javia podoby starších apoštolov
a postáv z fragmentov christologického cyklu,
čo spósobuje devastácia horných farebných
vrstiev inkarnátov, kde ostrejšie vystupuji! kon-
tury obličajov, vrásky čela. Zjednodušenejšie sú
podané kompaktně masy účesu, ale bělost vy-
stupujúcich lícnych kostí a nadočnicových ob-
lúkov, upretý pohlad v miernom vychýlení tvá-
ře nabok, zodpovedá riminskému vzoru. Gio-

69