13. Pietro da Rimini, apoštoli v presbytériu kostola San Pietro
in Sylvis, Bagnacavallo (1320-1332)
14. Pietro da Rimini, detail nástennej malby z kostola Santa
Chiara, okolo 1330 (Museo Civico, Ravenna)
kontaminovaný špecifickými rukopisnými prv-
kami ostatných riminských osobností a neza-
siahnutý provinčnosťou umenia iných oblastí. Za
zmienku stojí aj technické vyhotovenie kompa-
rovanej výzdoby zo SanťAgostina, ktorá bola
z podstatnejšej časti (mnohé detaily a velatúry)
tiež realizované al secco,32 čo bolo běžnou pra-
xou v riminských dielňach.
Možeme předpokládat, že ostřihomský ano-
nym sa tu niekedy v 2.-3. decéniu 14. storočia
vyučil a získal prvé praktické skúsenosti ako
samostatný umelec. Pri zvážení, ako sa ocitol
v Uhorsku, by do úvahy prichádzalo niekoTko
hypotéz (vagantný majster, taliansky majster
pozvanýuhorským mecénom, majster pracujúci
aj mimo Talianska pre konkrétnu řeholu), vyplý-
vajúcich z povahy šírenia riminskej malby,
o ktorej sa ešte v krátkosti zmienim.
Hoci existencia tzv. riminskej školy nepresiah-
ne ani polstoročie, zarážajúca je jej schopnost
expandovat pozdlž pobrežia Adriatiku a až do
Dalmácie, čo možno vysvětlit z niekolkých hTa-
dísk. Významnou mierou sa zaslúžila o spro-
stredkovame giottovského umenia aj do okrajo-
71