DOI article:
Bartošová, Zuzana: Výstava 20. storočie v Slovenskej národnej galérii
DOI Page / Citation link:https://doi.org/10.11588/diglit.52506#0205
na Paštéku - expresívne figurativně z rokov šesť-
desiatych i tiché, postrádajúce väzby k vizuálnej
réalité, kterými majstrovsky završil svoje celo-
životně úsilie. Prehliadka potom pokračovala
dalšími prácami autorov novofiguratívnej orien-
tácie a plynule přešla k prezentách objektov, kto-
ré použili „nájdené věci“, aby poukázala aj na
možnosti tejto disciplíny v rovině konštruktív-
nych či mobilných kompozícií, ktoré ambicióz-
ně překročili hranice disciplíny klasického so-
chárstva. Pri spätnom pohl’ade sa však začiatok
šesťdesiatych rokov právě kvóli intermezzu so-
cialistického realizmu, čo narušilo chronológiu,
zdál byť obdobím mimo vývoj ověj kontinuity,
hoci história tohto obdobia našich výtvarných
dějin bola výmmočne plynulá, čo doposial ne-
popřela žiadna relevantná umeleckohistorická
publikácia; přítomnu, ktorá vyšla k výstave, ne-
vynímajúc.
Z umeleckohistorického hladiska relevantně
interpretuje Zora Rusinová v závere úvodnej pa-
sáže publikácie 20. storočie s názvom Od zlyha-
nia utopie k veku simulakra problematiku neofi-
ciálnej scény v celej šírke, dotýkajúc sa aj tvorby
autorov, ktorí na ňu nastúpili počas sedemdesia-
tych rokov a tvořili - a tvoria dodnes - najmä
v tradičnom médiu malby. Ostává nezodpoveda-
nou otázkou, prečo výstava tento pohïad pri svo-
jom koncipovaní neuplatnila, nerozlíšila umelcov
podl’a ich příslušnosti k jednotlivým zoskupe-
niam, nerešpektovala obdobie ich vstupu do vý-
tvarného diania, ale volila intuitivný spósob in-
štalácie a radenia uměleckých okruhov.
Obdobná - rozporuplná - situácia nastala
medzi interpretáciou fenoménu grafiky devätde-
siatych rokov. Publikácia v štúdii Aleny Vrba-
novej Nové podoby grafickej tvorby zasvätene
sprístupňuje premeny hodnotovej onentácie tej-
to disciplíny, ktorá tradičné v našom umeleckom
kontexte, nadvázujúc na tradíciu školy Vincenta
Hložníka, preferovala predovšetkým technické
majstrovstvo. Dnes je oblasťou ovela mnohovrs-
tevnejšou: uplatnenie konceptuálnych a postkon-
ceptuálnych stratégií, popři vpáde nových a naj-
novších technologií, z nej urobilo sféru, v ktorej
platí predovšetkým pravidlo plurality a intelek-
tuálně sofistikovaný umělecký postoj, ktorý jeho
autor dokáže vyjádřit jedinečným sposobom,
získává prestiž. Avšak ani tento erudovaný a chá-
pavý názor na stav našej súčasnej grafiky expo-
zícia neakceptovala. Menoslov autorov, s který-
mi Alena Vrbanová pracuje v svojej štúdii, sa
od menoslovu vystavujúcich výrazné odlišuje.
Obdobné momenty ako uvedená situácia, sa
v priebehu prehliadky čoraz častejšie opakova-
li. Spatné sa dajú vysvětlit’ vari len stupňujúcou
sa mierou improvizácie pri realizácii výstavy,
ktorá zrejme pramenila z nie velmi silného pre-
svedčenia o správnosti priebežne uplatňovaných
hodnotových, chronologických i koncepčných
umeleckohistorických kritérií.
Rozdvojenost pohladu interpretácie slovenské-
ho výtvarného umenia nášho storočia výstavou
a publikáciou přešla Slovenská národná galéria
mlčaním a odborná veřejnost na tú to skutečnost
doposial nereagovala. Jej příčinu zrejme odhalí
až budúcnosť, pokial budú k dispozícii dostateč-
né priaznivé podmienky na to, aby sa našli ume-
novedci, ktorí sa budú zaoberať niečím takým efe-
mérnym, ako je fenomén výstavy, ktorý nezane-
chal po sebe relevantnú stopu. Súčasníka móže
zaujat postoj generálnej kurátorky výstavy a edi-
torky projektu, Zory Rusinovej, ktorý zveřejnila.
V úvode publikácie (bola k dispozícii už na ver-
nisáži) píše: „Koncepcia a členenie knihy sa od-
víjajú od prirodzenej povahy vývoj a nášho ume-
nia v dvadsiatom storočí. K jeho základným
črtám patří nestálost v stálosti, diskontinuita prog-
ramov a tendencií, zlomy, skoky i prervy spoje-
né so společenskými zvratmi a pohybmi.“ 2
V závere rozhovoru, ktorý denníku SME poskyt-
la pri příležitosti vernisáže, na otázku Denisy Vo-
loščukovej : „Pri takom podrobnom zábere na celé
jedno storočie ste určité přišli na niečo, čo Vás
překvapilo. Je to tak?“ Zora Rusinová odpoveda-
la: „Pri príprave výstavy vyplynula kontinuita slo-
venského umenia, ktorú sme povodně nepředpo-
kládali právě pre společenské zvraty. Mysleli sme,
203
desiatych i tiché, postrádajúce väzby k vizuálnej
réalité, kterými majstrovsky završil svoje celo-
životně úsilie. Prehliadka potom pokračovala
dalšími prácami autorov novofiguratívnej orien-
tácie a plynule přešla k prezentách objektov, kto-
ré použili „nájdené věci“, aby poukázala aj na
možnosti tejto disciplíny v rovině konštruktív-
nych či mobilných kompozícií, ktoré ambicióz-
ně překročili hranice disciplíny klasického so-
chárstva. Pri spätnom pohl’ade sa však začiatok
šesťdesiatych rokov právě kvóli intermezzu so-
cialistického realizmu, čo narušilo chronológiu,
zdál byť obdobím mimo vývoj ověj kontinuity,
hoci história tohto obdobia našich výtvarných
dějin bola výmmočne plynulá, čo doposial ne-
popřela žiadna relevantná umeleckohistorická
publikácia; přítomnu, ktorá vyšla k výstave, ne-
vynímajúc.
Z umeleckohistorického hladiska relevantně
interpretuje Zora Rusinová v závere úvodnej pa-
sáže publikácie 20. storočie s názvom Od zlyha-
nia utopie k veku simulakra problematiku neofi-
ciálnej scény v celej šírke, dotýkajúc sa aj tvorby
autorov, ktorí na ňu nastúpili počas sedemdesia-
tych rokov a tvořili - a tvoria dodnes - najmä
v tradičnom médiu malby. Ostává nezodpoveda-
nou otázkou, prečo výstava tento pohïad pri svo-
jom koncipovaní neuplatnila, nerozlíšila umelcov
podl’a ich příslušnosti k jednotlivým zoskupe-
niam, nerešpektovala obdobie ich vstupu do vý-
tvarného diania, ale volila intuitivný spósob in-
štalácie a radenia uměleckých okruhov.
Obdobná - rozporuplná - situácia nastala
medzi interpretáciou fenoménu grafiky devätde-
siatych rokov. Publikácia v štúdii Aleny Vrba-
novej Nové podoby grafickej tvorby zasvätene
sprístupňuje premeny hodnotovej onentácie tej-
to disciplíny, ktorá tradičné v našom umeleckom
kontexte, nadvázujúc na tradíciu školy Vincenta
Hložníka, preferovala predovšetkým technické
majstrovstvo. Dnes je oblasťou ovela mnohovrs-
tevnejšou: uplatnenie konceptuálnych a postkon-
ceptuálnych stratégií, popři vpáde nových a naj-
novších technologií, z nej urobilo sféru, v ktorej
platí predovšetkým pravidlo plurality a intelek-
tuálně sofistikovaný umělecký postoj, ktorý jeho
autor dokáže vyjádřit jedinečným sposobom,
získává prestiž. Avšak ani tento erudovaný a chá-
pavý názor na stav našej súčasnej grafiky expo-
zícia neakceptovala. Menoslov autorov, s který-
mi Alena Vrbanová pracuje v svojej štúdii, sa
od menoslovu vystavujúcich výrazné odlišuje.
Obdobné momenty ako uvedená situácia, sa
v priebehu prehliadky čoraz častejšie opakova-
li. Spatné sa dajú vysvětlit’ vari len stupňujúcou
sa mierou improvizácie pri realizácii výstavy,
ktorá zrejme pramenila z nie velmi silného pre-
svedčenia o správnosti priebežne uplatňovaných
hodnotových, chronologických i koncepčných
umeleckohistorických kritérií.
Rozdvojenost pohladu interpretácie slovenské-
ho výtvarného umenia nášho storočia výstavou
a publikáciou přešla Slovenská národná galéria
mlčaním a odborná veřejnost na tú to skutečnost
doposial nereagovala. Jej příčinu zrejme odhalí
až budúcnosť, pokial budú k dispozícii dostateč-
né priaznivé podmienky na to, aby sa našli ume-
novedci, ktorí sa budú zaoberať niečím takým efe-
mérnym, ako je fenomén výstavy, ktorý nezane-
chal po sebe relevantnú stopu. Súčasníka móže
zaujat postoj generálnej kurátorky výstavy a edi-
torky projektu, Zory Rusinovej, ktorý zveřejnila.
V úvode publikácie (bola k dispozícii už na ver-
nisáži) píše: „Koncepcia a členenie knihy sa od-
víjajú od prirodzenej povahy vývoj a nášho ume-
nia v dvadsiatom storočí. K jeho základným
črtám patří nestálost v stálosti, diskontinuita prog-
ramov a tendencií, zlomy, skoky i prervy spoje-
né so společenskými zvratmi a pohybmi.“ 2
V závere rozhovoru, ktorý denníku SME poskyt-
la pri příležitosti vernisáže, na otázku Denisy Vo-
loščukovej : „Pri takom podrobnom zábere na celé
jedno storočie ste určité přišli na niečo, čo Vás
překvapilo. Je to tak?“ Zora Rusinová odpoveda-
la: „Pri príprave výstavy vyplynula kontinuita slo-
venského umenia, ktorú sme povodně nepředpo-
kládali právě pre společenské zvraty. Mysleli sme,
203