Universitätsbibliothek HeidelbergUniversitätsbibliothek Heidelberg
Metadaten

Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 32.2000

DOI Artikel:
Karasová, Zuzana: Stavby veží a ich dostavby v teórii a praxi
DOI Seite / Zitierlink:
https://doi.org/10.11588/diglit.52506#0118
Überblick
Faksimile
0.5
1 cm
facsimile
Vollansicht
OCR-Volltext

28. F. W. Buchholtz, Projekt dostavby věží farského kostola St.
Maria zur Wiese v Soeste, 1868 (podlá A. v. Knorre, 1974)

Naproti tomu v Uhorsku obdobie tzv. Bánf-
fyho teroru voči iným národnostiam, vyvrcho-
lené velkolepými oslavami tisícročia příchodu
Maďarov do Uhorskej kotliny (milenárne osla-
vy) v roku 1896 poskytlo vhodnů příležitost’ na

obnovu pamiatok a aj dostavbu věží. Ciele vte-
dajšej pamiatkovej starostlivosti výstižné vyjádřil
architekt a reštaurátor Friedrich Schulek:
doplníme kultúrne najvýznamnejšieperiody dě-
jin uhorského národa radom stavieb, ktoré nám
budú čo najvernejšiepřipomínat’ časy král’a Ste-
fana, Bélu IV, Ludovíta Velkého, Mateja Spra-
vedlivého a Františka JozefaI. ... “90Z hladiska
dostavby věží v Uhorsku prichádzali do úvahy
dve významné středověké pamiatky: dóm Sv.
Alžběty v Košiciacha farský kostolNanebovza-
tia P. Márie v Budapešti, tzv. Matejov kostol
(Mátyástemplom).
V Košiciach dve středověké nedokončené
veže západného priečelia sú rovnakej podorys-
nej dispozície,91 ale odlišné v štruktúre, členení
a výške, pretože pochádzajú z róznych časových
úsekov. Stavbu južnej veže (dokončenej okolo r.
1477) možno pravděpodobně pripísať majstrovi
Stefanovi z Košic počas jeho tamojšieho poso-
benia92 a severná veza, ktorá patří medzi najviac
Zachovalé časti stavby, prejavuje prevažne for-
my vrcholnogotické (datovaná na 5. poschodí
letopočtem 1453 a na slimákovitom schodišti
1462) a ukončuje ju baroková helmica z obdobia
popožiariv r. 1775. Napriektomu, žejužnáveža
prejavuje prvky neskorogotické, teda z obdobia,
ktoré bolo považované 19. storočím za úpadko-
vé, bola od začiatku pamiatkárskych snáh
v centre pozornosti. Už biskupi. Fábry v r. 1859
počas prvého reštaurovania košického dómu sv.
Alžběty počítal s dostavbou južnej veže, ,, do-
končením ktorej by sa celé dielo zdálo byť přive-
dené k dóstojnému ukončeniu “ F Aj odborný
posudok Friedricha von Schmidta z r. 1876 sa
prihovára za jej dokončeme: „Doteraz zjavný
vývoj tejto veže je zvonka duchaplný, formy uka-
zujú onu energiu, ktorá je vlastná neskoršiemu
středověku a táto dispozícia by si zaslúžila, aby
bolo v skutočnosti dovedená do konca. “
K severnej věži košického dómu hovoří: „Táto
veza je korunovaná měděnou střechou
v bohatom barokovom slohu, odstránenie ktorej
je sotva možné doporučit’, keďže každé pomy-

116
 
Annotationen