Universitätsbibliothek HeidelbergUniversitätsbibliothek Heidelberg
Metadaten

Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 32.2000

DOI Artikel:
Karasová, Zuzana: Stavby veží a ich dostavby v teórii a praxi
DOI Seite / Zitierlink:
https://doi.org/10.11588/diglit.52506#0126
Überblick
Faksimile
0.5
1 cm
facsimile
Vollansicht
OCR-Volltext

40. Fr. Freidrich: Západná strana
katedrály sv. Víta na Hradča-
noch s vezou před dostavbou
dvojvežia, foto, okolo 1865
(podl’a D. Líbal, 1999)

předložil v roku 1866. Kranner zamýšlal južnú
hlavnú vežu uzatvoriť oktogónom a špičatou
pyramidou a na západe chcel zriadiť iba malú
vstupnú halu. Nepochyboval o tom, že na západ-
nej straně boli „dve mocné veže“ a dotkol sa aj
otázky veřejnostem požadovanej severnej veže.l0S
V jeho situácii sa mu dané úlohy zdali ako nere-
alizovatelné. Pre návrh dokončenia hlavnej juž-
nej veže mal Kranner dve předlohy: 1) relikviár
v kaplnke sv. Václava, 2) hlavnú vežu dómu sv.
Štefana vo Viedni, ktorú v tom čase reštauroval
Friedrich von Schmidt.109 Pre západnú fasádu
plánoval Kranner ibajednoduchá bezvežovú fa-
sádu so štítom. Tento plán zachoval v prvých
rokoch svojej činnosti aj nástupník Krannera,
Josef Mocker, ktorý převzal vedenie v r. 1871.
Zásadné ho změnil až v roku 1875. Převzal Kran-
nerovu myšlienku dostavby južnej veže, ale při-
dal ešte myšlienku tradičnej dvojvežovej západ-
nej fasády, pricom podnět pre podobné postave-
nie nižších západných věží s dominantou hlav-
nej veže pravděpodobně opat našiel vo Viedni.110
Samotný Mocker vraj nadobudol presvedčenie,
,,že dle výkresu Krannerova západní průčelí pří-

liš jednoduše a rovně jest zakončeno, nenaléza-
jíc se v patřičném poměru ke kůru tak bohatě
a mohutně provedenému, provedení hlavního
průčelí že jest totožné s průčelím na straně po-
lední, vedlejší vchody že postrádají předsíně
a vysoká věž že jest příliš osamotnělá a nestojí
v rovnováze ku dlouhé ploše střechy chrámové. “
Vedený týmito dôvodmi sa Mocker odhodlal
k tomu, „že na západním průčelí připojil dvě
o něco nižší věže, kteréž vedle jiných výhod i tu
poskytují, že pomoci jich možno bude hlavní loď
v ose příční i obdélné přepnouti“Helmice
západných věží i hlavnej južnej veže navrhoval
Mocker v tomto svojom prvom projekte ako
uzatvorené. Až od r. 1877 majú jeho návrhy ne-
skór aj realizované kružbové riešenie helmic."2
Tieto kružbové helmice západnej fasády chrá-
mu sv. Víta v Prahe připomínají! charakterem
kružieb skór najranější příklad prelamovanej
helmice dómu vo Freiburgu im Breisgau vačšou
transparentnostem bez zdóraznenia základnej
kostry, ako je tomu v Kolíne nad Rýnom. Pre-
čnievajúce fiály pn báze helmic sa opierajú o ich
telesá krátkými opornými oblúkmi, čo je rieše-

124
 
Annotationen