DOI Artikel:
Lapitková, Zuzana: Ikonografické súvisloti slávobrán pre slovenské banské mestá: rekonštrukcia výtvarnej podoby na základe dobového opisu
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.51725#0132
Ikonografické súvislosti slávobrán pre slovenské banské mestá
(rekonštrukcia výtvarnej podoby na základe dobového opisu)
Zuzana LAPITKOVÁ
Archívny záznam o priebehu návštěvy cisára
Františka I. Lotrinského do stredoslovenských
banských miest, zapísaný v mestskom protoko-
le Banskej Štiavnice z roku 1751, sa pomeme
podrobné věnuje slávobránam, postaveným ako
dekorácie k slávnostnému ceremoniálu vstupu
do navštívených miest.1 V prvom rade je tento
dokument dóležitý opismi ich ikonografickej
podoby. Pre celistvý obraz o funkcii týchto diel
efemérnej architektúry sú podstatné aj údaje
o rozmeroch a presnej polohe ich umiestnenia.
Z opisu cisárskej návštěvy teda jednoznačné
vyplývá, že k tejto události boli postavené tri slá-
vobrány, a to na náměstí vo Vindšachte, ako
samostatnej banskej obci v Banskej Štiavnici, pri
vstupe na Trojičné námestie a v Kremnici, na
náměstí za Dolnou bránou. Rozměry všetkých
sa přibližné zhodovali - 24 x 16m(12x 8 siah).2
Ústredným motívom slávobrány na Vindšach-
te bola alegorická scéna, kde cisár František
Lotrinský v podobě Apolóna zostupuje na Zem
navštívit’ banské mestá. Ostatná sprievodná sym-
bolika je věnovaná oslavě jeho cisárskych cnos-
tí a reprezentácii baníctva, ktoré zastupujú per-
sonifikácie siedmich slobodných banských miest
a štyri živly, charakterizujúce bohatstvo krajiny.
Z opisu slávobrány v publikovanom dokumen-
te vyplývá, že druhá strana slávobrány bola vě-
novaná Márii Terézii a bola zrejme rozvrhnutá
ako ikonografický pendant prednej.
V Banskej Štiavnici niesla predná strana slá-
vobrány výtvarné bohato poňatý výjav vstupu
panovnického páru do města, s alegorizáciou
aktu odovzdávania městských kfúčov a s vedu-
tou Banskej Štiavnice v pozadí. Na zadnú stra-
nu sa dostala scéna z Vergíliovho diela Aeneis,
konkrétné vylodenie Aenea a Acháta v Kartágu
a ich prijatie kráfovnou Dido.
Koncepciou kremnickej slávobrány bola osla-
va habsburskej panovníckej rodiny vo funkcii
hlavy uhorského kráfovstva. V hierarchickej
postupnosti sa táto myšlienka začínala na pred-
nej straně v střede podobizňami troch prvorode-
ných princov, představujúcich záruku kontinui-
ty dobrej vlády aj pre budúce pokolenia uhor-
ského národa. Nad ich hlavami visel medailón
s portrétom Márie Terézie, panujúcej uhorskej
kráfovnej, prinášajúcej svetovú slávu svojej kra-
jině. Vrchol slávobrány bol věnovaný cisárske-
mu titulu spoluvládcu monarchie Františka Lot-
rinského a oslavě jeho panovnických schopnos-
tí, prezentovaných formou šestice emblémov.
V centre zadnej strany slávobrány stála ženská
personifikácia habsbursko-lotrinského rodu, kto-
rú dopíňali dva postranné emblémy opáť osla-
vujúce cisársku hodnost’ ako zaslúženú odměnu
tomuto rodu. Do opísanej ústrednej ikonografie
boli na oboch stranách zakomponované banícke
motivy, personifikácie banských miest a ban-
ských vied, alegorie baníckej práce. Vyzdviho-
vali vzťah panovnického rodu k baníctvu a zá-
roveň význam tohto priemyslu pre krajinu.
Ikonografia postavených slávobrán vychádza-
la z danej příležitosti a spájala oslavu habsbur-
126
(rekonštrukcia výtvarnej podoby na základe dobového opisu)
Zuzana LAPITKOVÁ
Archívny záznam o priebehu návštěvy cisára
Františka I. Lotrinského do stredoslovenských
banských miest, zapísaný v mestskom protoko-
le Banskej Štiavnice z roku 1751, sa pomeme
podrobné věnuje slávobránam, postaveným ako
dekorácie k slávnostnému ceremoniálu vstupu
do navštívených miest.1 V prvom rade je tento
dokument dóležitý opismi ich ikonografickej
podoby. Pre celistvý obraz o funkcii týchto diel
efemérnej architektúry sú podstatné aj údaje
o rozmeroch a presnej polohe ich umiestnenia.
Z opisu cisárskej návštěvy teda jednoznačné
vyplývá, že k tejto události boli postavené tri slá-
vobrány, a to na náměstí vo Vindšachte, ako
samostatnej banskej obci v Banskej Štiavnici, pri
vstupe na Trojičné námestie a v Kremnici, na
náměstí za Dolnou bránou. Rozměry všetkých
sa přibližné zhodovali - 24 x 16m(12x 8 siah).2
Ústredným motívom slávobrány na Vindšach-
te bola alegorická scéna, kde cisár František
Lotrinský v podobě Apolóna zostupuje na Zem
navštívit’ banské mestá. Ostatná sprievodná sym-
bolika je věnovaná oslavě jeho cisárskych cnos-
tí a reprezentácii baníctva, ktoré zastupujú per-
sonifikácie siedmich slobodných banských miest
a štyri živly, charakterizujúce bohatstvo krajiny.
Z opisu slávobrány v publikovanom dokumen-
te vyplývá, že druhá strana slávobrány bola vě-
novaná Márii Terézii a bola zrejme rozvrhnutá
ako ikonografický pendant prednej.
V Banskej Štiavnici niesla predná strana slá-
vobrány výtvarné bohato poňatý výjav vstupu
panovnického páru do města, s alegorizáciou
aktu odovzdávania městských kfúčov a s vedu-
tou Banskej Štiavnice v pozadí. Na zadnú stra-
nu sa dostala scéna z Vergíliovho diela Aeneis,
konkrétné vylodenie Aenea a Acháta v Kartágu
a ich prijatie kráfovnou Dido.
Koncepciou kremnickej slávobrány bola osla-
va habsburskej panovníckej rodiny vo funkcii
hlavy uhorského kráfovstva. V hierarchickej
postupnosti sa táto myšlienka začínala na pred-
nej straně v střede podobizňami troch prvorode-
ných princov, představujúcich záruku kontinui-
ty dobrej vlády aj pre budúce pokolenia uhor-
ského národa. Nad ich hlavami visel medailón
s portrétom Márie Terézie, panujúcej uhorskej
kráfovnej, prinášajúcej svetovú slávu svojej kra-
jině. Vrchol slávobrány bol věnovaný cisárske-
mu titulu spoluvládcu monarchie Františka Lot-
rinského a oslavě jeho panovnických schopnos-
tí, prezentovaných formou šestice emblémov.
V centre zadnej strany slávobrány stála ženská
personifikácia habsbursko-lotrinského rodu, kto-
rú dopíňali dva postranné emblémy opáť osla-
vujúce cisársku hodnost’ ako zaslúženú odměnu
tomuto rodu. Do opísanej ústrednej ikonografie
boli na oboch stranách zakomponované banícke
motivy, personifikácie banských miest a ban-
ských vied, alegorie baníckej práce. Vyzdviho-
vali vzťah panovnického rodu k baníctvu a zá-
roveň význam tohto priemyslu pre krajinu.
Ikonografia postavených slávobrán vychádza-
la z danej příležitosti a spájala oslavu habsbur-
126