DOI Artikel:
Balážová, Barbara: Stľp Najsvätejšej Trojice v Kremnici (1765-1772): jeden z posledných morových stĺpov v bývalých habsburských krajinách
DOI Seite / Zitierlink:https://doi.org/10.11588/diglit.51725#0155
pôdorysomje věnované jednej z troch Božským
osob, ktorú uvádzajú nápisy v rukách anjelov.
Tak sú reliéfy Koniec moru vo Viedni a Stvoře -
nie Evy spolu so symbolmi nebeskej gule a po-
zemskej mapy uvedené textom ,,DEO PATŘI
CREATORI“', reliéfy Pascha a Posledná večera
so symbolmi Baránka Božieho a kalicha s hos-
tiou textom,, DEO FILIO REDEMPTORI“', a re-
liéfy Zoslanie Ducha Svátého a Potopa spolu so
symbolmi horiaceho srdca a Božskej ruky tex-
tom „DEOSPIRITUISANCTIFICATORI“. Vef-
kosť a sila habsburského impéria je tu připome-
nutá na všetkých troch stranách štípa erbami jed-
notlivých krajin podriadených Habsburgovcom.
Ústredným motívom soklovej časti je však samo-
statná kfačiaca socha „in effigie“ cisára Leopol-
da I., ktorý v modlitbě zaznamenanej na troch
měděných listoch vyprošuje milost’ pre seba,
svoju rodinu, svoj 1’ud a celé impérium uNaj-
svátejšej Trojice, a pod touto sochou umiestne-
ná slávna scéna Viera víťaziaca nad Morom.
Dalej pyramidálna kompozícia pokračuje střed-
nou zónou, kde hierarchicky v troch úrovniach
nad sebou v oblakoch deviati sediaci a stojaci
anjeli sprostredkúvajú cisárove prosby Božskej
Trojici sediacej na samom vrchole štípa.
V súvislosti s ikonografickou koncepciou ští-
paje nutné upozornit’ na zaujímavý a významný
článok Christine Boeckl Vienna ’s Pestsäule: The
Analysis of a seicento plague monument z roku
1996,69r ktorý prináša nový pohfad na tradičné
chápanů ikonografíu morového štípa v habsbur-
ských krajinách. Na základe svojho výskumu
a rozsiahlejšej štúdie Elisabeth Schröter o mo-
rovej ikonografii v renesančnej talianskej mal’-
be70 sa snaží interpretovat’ morový štíp na Gra-
ben ako víziu Druhého Kristovho příchodu na
Zem ohlášeného v jednotlivých Evanjeliách:
„Vtedy uvidia Syna člověka prichádzať na obla-
koch ’s vel’kou mocou a slávou. On pošle anje-
lov a zhromaždí svojich vyvolených zo štyroch
stráň světa, od kraj a zeme až po kraj neba.“ (Mk
13,26-27). „A keď budete počuť o vojnách a ne-
pokojoch, nel’akajte sa! Toto musí příst’ pred-
tým, ale koniec nebude hned’.“ (Lk 21, 9). „Budú
vel’ké zemetrasenia a miestami hlad a mor, budú
hrôzy a vel’ké znamenia na nebi.“ (Lk 21, 11).
Podl’a Christine Boeckl teda vizualizácia Dru-
hého příchodu Krista na Zem podmieňuje podo-
bu morového štípa ako pyramidálnej kompozí-
cie „odetej do oblakov“. V takomto svetle do-
stávajú štyri návrhy Ludovica Ottavia
Bumaciniho pre štíp Najsvátejšej Trojice na Gra-
ben (v Theatersammlung der Österreichischen
Nationalbibliothek vo Viedni)71 úplné nový výz-
nam. Na dvoch zo štvorice skic, ktoré riešia po-
dobu štípa už len nad soklovou zónou, je sku-
točne představená kompozícia apokalyptickej
vízie plná mrtvých fiel, kde Kristus zostupuje
po oblakoch z neba k orodujúcej personifikácii
Viery. V jednej z figúr sprevádzajúcich Vieru,
ktorá kfačí na 1’avej straně a má pri nohách po-
loženú korunu, identifikovala Gertraut Schikola
personifikáciu Rakúska.72 Na ďalšej skici, na
ktorej sa Bumacini vzdal kompozície z mrtvých
fiel, je už dokonca představený sám orodujúci
cisár Leopold I. doprevádzaný svátcom toho is-
tého mena - sv. Leopoldom - a ako ďalší pro-
středníci medzi cisárom a najsv. Trojicou sa ob-
javujú sv. Karol Boromejský a Panna Mária.73
Z poslednej skice, ktorá má najbližšie k výsled-
nej podobě štípa na Graben, sa dynamika, tea-
trálnost’ a inscenovanosť predchádzajúcich troch
návrhov skoro vytratili. V staticky a hierarchic-
ky nad sebou umiestnených deviatich anjeloch
sa Bumacini vrátil čiastočne k ikonografii po-
vodného Frúhwirthovho dřeveného štípa a s osa-
dením iných svátcov nepočítal vóbec. Oproti
ostatným skiciam tuje však iný podstatný roz-
diel - obrys těla pyramidy je len niekde překrytý
oblakmi.
Pri porovnávaní výslednej podoby štípa na
Graben s Bumaciniho návrhmi stále ostává otáz-
kou, do akej miery Johann Bernhard Fischer von
Erlach a tiež Paul Strudel mohli zasahovat’ do
definitívnej kompozície, a zároveň do akej mie-
ry bol dóležitý zásah možno samotného cisára,
připadne cisárom menovaných inšpektorov stav-
149
osob, ktorú uvádzajú nápisy v rukách anjelov.
Tak sú reliéfy Koniec moru vo Viedni a Stvoře -
nie Evy spolu so symbolmi nebeskej gule a po-
zemskej mapy uvedené textom ,,DEO PATŘI
CREATORI“', reliéfy Pascha a Posledná večera
so symbolmi Baránka Božieho a kalicha s hos-
tiou textom,, DEO FILIO REDEMPTORI“', a re-
liéfy Zoslanie Ducha Svátého a Potopa spolu so
symbolmi horiaceho srdca a Božskej ruky tex-
tom „DEOSPIRITUISANCTIFICATORI“. Vef-
kosť a sila habsburského impéria je tu připome-
nutá na všetkých troch stranách štípa erbami jed-
notlivých krajin podriadených Habsburgovcom.
Ústredným motívom soklovej časti je však samo-
statná kfačiaca socha „in effigie“ cisára Leopol-
da I., ktorý v modlitbě zaznamenanej na troch
měděných listoch vyprošuje milost’ pre seba,
svoju rodinu, svoj 1’ud a celé impérium uNaj-
svátejšej Trojice, a pod touto sochou umiestne-
ná slávna scéna Viera víťaziaca nad Morom.
Dalej pyramidálna kompozícia pokračuje střed-
nou zónou, kde hierarchicky v troch úrovniach
nad sebou v oblakoch deviati sediaci a stojaci
anjeli sprostredkúvajú cisárove prosby Božskej
Trojici sediacej na samom vrchole štípa.
V súvislosti s ikonografickou koncepciou ští-
paje nutné upozornit’ na zaujímavý a významný
článok Christine Boeckl Vienna ’s Pestsäule: The
Analysis of a seicento plague monument z roku
1996,69r ktorý prináša nový pohfad na tradičné
chápanů ikonografíu morového štípa v habsbur-
ských krajinách. Na základe svojho výskumu
a rozsiahlejšej štúdie Elisabeth Schröter o mo-
rovej ikonografii v renesančnej talianskej mal’-
be70 sa snaží interpretovat’ morový štíp na Gra-
ben ako víziu Druhého Kristovho příchodu na
Zem ohlášeného v jednotlivých Evanjeliách:
„Vtedy uvidia Syna člověka prichádzať na obla-
koch ’s vel’kou mocou a slávou. On pošle anje-
lov a zhromaždí svojich vyvolených zo štyroch
stráň světa, od kraj a zeme až po kraj neba.“ (Mk
13,26-27). „A keď budete počuť o vojnách a ne-
pokojoch, nel’akajte sa! Toto musí příst’ pred-
tým, ale koniec nebude hned’.“ (Lk 21, 9). „Budú
vel’ké zemetrasenia a miestami hlad a mor, budú
hrôzy a vel’ké znamenia na nebi.“ (Lk 21, 11).
Podl’a Christine Boeckl teda vizualizácia Dru-
hého příchodu Krista na Zem podmieňuje podo-
bu morového štípa ako pyramidálnej kompozí-
cie „odetej do oblakov“. V takomto svetle do-
stávajú štyri návrhy Ludovica Ottavia
Bumaciniho pre štíp Najsvátejšej Trojice na Gra-
ben (v Theatersammlung der Österreichischen
Nationalbibliothek vo Viedni)71 úplné nový výz-
nam. Na dvoch zo štvorice skic, ktoré riešia po-
dobu štípa už len nad soklovou zónou, je sku-
točne představená kompozícia apokalyptickej
vízie plná mrtvých fiel, kde Kristus zostupuje
po oblakoch z neba k orodujúcej personifikácii
Viery. V jednej z figúr sprevádzajúcich Vieru,
ktorá kfačí na 1’avej straně a má pri nohách po-
loženú korunu, identifikovala Gertraut Schikola
personifikáciu Rakúska.72 Na ďalšej skici, na
ktorej sa Bumacini vzdal kompozície z mrtvých
fiel, je už dokonca představený sám orodujúci
cisár Leopold I. doprevádzaný svátcom toho is-
tého mena - sv. Leopoldom - a ako ďalší pro-
středníci medzi cisárom a najsv. Trojicou sa ob-
javujú sv. Karol Boromejský a Panna Mária.73
Z poslednej skice, ktorá má najbližšie k výsled-
nej podobě štípa na Graben, sa dynamika, tea-
trálnost’ a inscenovanosť predchádzajúcich troch
návrhov skoro vytratili. V staticky a hierarchic-
ky nad sebou umiestnených deviatich anjeloch
sa Bumacini vrátil čiastočne k ikonografii po-
vodného Frúhwirthovho dřeveného štípa a s osa-
dením iných svátcov nepočítal vóbec. Oproti
ostatným skiciam tuje však iný podstatný roz-
diel - obrys těla pyramidy je len niekde překrytý
oblakmi.
Pri porovnávaní výslednej podoby štípa na
Graben s Bumaciniho návrhmi stále ostává otáz-
kou, do akej miery Johann Bernhard Fischer von
Erlach a tiež Paul Strudel mohli zasahovat’ do
definitívnej kompozície, a zároveň do akej mie-
ry bol dóležitý zásah možno samotného cisára,
připadne cisárom menovaných inšpektorov stav-
149