18. Hlavica pillera z Nitry, strana s reliéfnymi hlavami

využitie kameň a ako hlavice. Táto fukcia ale
nemusí byť jednoznačná, pretože v šikmine je
nepravidelné ukončená ornamentika, čo pri lo-
gickosti kresby předpokládá nějaké pokračova-
nie. Proti hlavici svědčí aj absencia omamenti-
ky na bočnej straně. Fragment bol skór súčas-
ťou vlysového pásu a zešikmená plocha bola
miestom spojenia s ďalším článkom. Druhá
(1’avá) bočná stená bola nepravidelné zlomená.
Motiv obkročných palmiet patří k typu anti-
kizujúcich, italizujúcich omamentov, ktoré sa
objavujú opakované v róznych regiónoch Euró-
py vždy v spojitosti s talianskymi vplyvmi v tak-
mer nezmenej forme. Předpokládá sa, že do ra-
norománskeho Uhorska pnchádzala táto oma-
mentika priamo z juhu a rozšířila sa počas druhej
polovice 11. storočia, doznievala ešte na začiat-
ku 12. storočia: v priebehu tohto obdobia sa do
istej nuery obmieňala jej motivická škála, změ-
ny sú taktiež evidentně v kamenárskom trakto-
vaní prvkov. Zo známého publikovaného mate-
riálu ostré kresbové podanie a plynulá omamen-
tálna lima charakterizuje například skupinu
palmetových fragmentov zo Székesfehérváru,
ktoré sú datox ané do obdobia po r. 1100.100 Nit-
nansky palmetový pás je im příbuzný ostrými
zárezmi i plošnosťou reliéfu, i keď je zložité
dokazovat’ priame spojenie medzi nimi. Táto


19. Hlavica piliera z Obudy (podl’a S. Tótha)

paralela umožňuje aspoň čiastočne situovat’ frag-
ment z Nitry do istých súvislostí, ktoré v zásadě
zodpovedajú aj jeho předpokládanému zarade-
niu B. Puškárovou, s upřesněním na obdobie
okolo alebo po roku 1100.
Do podobných antikizujúcich súvislostí by
zdanlivo mohol patřit’ aj najnovší nitriansky ná-
lez zlomku kamenného článku,101 na ktorom sú
do mieme zaobleného tvaru vsekané geometric-
ké prvky, příbuzné perlovcovej omamentike: zlo-
mok bol teda architektonickým, ukončujúcicm
elementom. Perlovcový pás má mieme rustika-
lizovanú formu,102 čo móže súvisieť s proviněnou
štylizáciou motivu, ale aj s poškodením reliéfu.
Článok bol zistený pri výskume východného
nádvoria v deštruovanom vale. Zánik valu sa
kladie predbežne do polovice 11. storočia. Vo
vrstvě nad valom bola okrem iného zistená min-
ca Petra I. Orseolu (1038-1046), podl’a ktorej sa
situácia datovala. Z fragmentu doteraz bola pub-
likovaná iba kresba s mierkou, nie fotografia, čo
nespome komplikuje možnosti jeho rozboru.
Od doby s voj ho nedávného nálezu (na začiat-
ku 1990-tych rokov) sa fragment stal jedným
z dókazov existencie sakrálnej architektúry na
nitrianskom hradnom vrchu, (ktorá sa kladie do
doby před polovicou 9. storočia) a franských
(karolínskych) kontaktov vefkomoravského
prostredia, kde sa hfadá póvod „výzdobných
prvkov“ na zlomku. Okrem tejto archeologickej

20