DOI issue:
Nr. 1-2
DOI article:Orišková, Mária: Umelecké dielo a trh: minulost' a pítomnost' : (Niekol'ko pznámok ku kolokviu)
DOI Page / Citation link:https://doi.org/10.11588/diglit.51710#0181
riaditel Ústavu dějin umenia SAV, a organizačně ju
zabezpečila Nadácia — Centrum súčasného umenia.
Ako avizoval program konferencie, celá problemati-
ka bola rozdělená do niekolkých blokov: od kontex-
tov a implikácií dialektiky umenia a trhu k dalším
trom častiam, ktoré sa týkali historických dimenzií
a metamorfóz dialektiky umenia a trhu až po příspěv-
ky k súčasným antinómiám a budúcim perspektivám
tejto problematiky. Konferencie sa zúčastnili mnohí
významní odborníci, bádatelia v uvedenej oblasti zo
západnej i východnej Európy a tiež z USA. Po úvod-
nej prednáške Jána Bakoša, nazvanej „Dějiny umenia:
od kritiky ideologie k apologii trhu“\ ktorou naznačil dva
krajné póly sociálnych dějin umenia a ich premeny
počnúc Jacobom Burckhardtom a končiac Michaelom
Baxandallom a Světlanou Alpers, odznelo množstvo
príspevkov, ktoré by sa dali rozdeliť do niekolkých
skupin.
I.
Prvú skupinu príspevkov možno označit’ ako fun-
dované historické překladové štúdie, kde sa autoři
věnovali například vývojů a specifikám trhu s uměním
v západnej Europe od 16. po začiatok 20. storočia.
Tak sa Peter Burke ako kultúrny historik zameral na
skúmanie vzťahu medzi uměním a spoločenskými
inštitúciami, zbieraním a trhom, Michael North ako
specialista na finančné dějiny a dějiny obchodu
a kultúry3 ponúkol historický prehlad západoeuróp-
skeho trhu s uměním, ktorý chápe mimo problema-
tiky zákazky, lokalizujúc jeho počiatky do 13- storo-
čia v Taliansku. Jeho referát zahrnul významné cen-
tra obchodu s uměleckými dielami ako sú Bruggy
v 15. storočí, Antwerpy v 16. storočí, nemecký, ho-
landský, anglický trh až po new-yorský trh s uměním
v súčasnosti.
Do tzv. prehladových štúdií možno zaradiť tiež
referáty východoeurópskych historikov umenia, a to
jednak ruského byzantinistu Michaela Bibikova, ktorý
sa věnoval umeniu v kontexte komunikácie a šírenia
informácií od středověku po 19- storočie a dvoch ma-
ďarských kurátorov a kritikov Gábora Ebliho a An-
drása Zwickla. Vztahy ideologie a trhu, ktoré už ur-
čitým spósobom indikovala přednáška Jána Bakoša
(a aj možnú konfrontáciu Východu a Západu) zazněli
v referátoch spomenutých účastníkov kolokvia. Ebli
a Zwickl zametali svoju pozornosť na zberatelské
a výstavné aktivity prvej a druhej polovice 20. storo-
čia a tiež na vztah patrónov a umelcov či kontroverz-
ně polohy zbierania a podporovania neoavantgard-
ných umelcov za socializmu. V oboch príspevkoch
však bolo zjavné, že ide vlastně o základný, prvotný
výskům v tejto oblasti a možno preto aj tu převážil
pozitivistický přístup s množstvom faktov a detailov
nad hlbšou analýzou. Potřeba obhajoby zakázaného
umenia i jeho tajného a vášnivého zbierania v minu-
lom režime svědčí sice o kritickom postoji, ale často
prináša iba čiernobiele stanoviská bez teoretických
zdůvodnění. Z inej perspektivy pristúpila k tomuto
problému Eva Forgács (žijúca od roku 1994 v USA),
ktorá vo svojom příspěvku nazvanom „Trh a morálka“
zametala pozornosť na zjavné rozdiely konceptu mo-
derného umenia vo vzťahu k trhu vo východnej Eu-
rope a v západnom svete. Vychádzajúc z osobných
skúseností v rodnom Maďarsku a v USA, charakteri-
zovala umenie v socialistickom Maďarsku ako „po-
svátné a tajné“, spájané s otázkou modernistickej etiky
tvorby, ktorá bola v rozpore s akýmkolvek profitom
prostredníctvom umenia. S tradičné problematickým
vzťahom avantgardy k trhu tu súvisela spoločenská
rola umelca i ďalšie faktory, evaluačně mechanizmy
či koncept úspěchu. Forgács špecifikovala úspěch ako
cosi, čím sa vlastně opovrhovalo, pretože úspěch bol
automaticky spájaný s úspechom komerčným. Okrem
striktně avantgardistických postojov, ktoré sa nezná-
šali s konceptom umenia, kde „úspěch na trhu robíumelca
akceptovaným a bez trhu by akceptovaným nebol“ (Yves-
Alain Bois), Forgács připomenula inú situáciu
v Maďarsku počnúc 80. rokmi, keď začali vznikať
komerčně galérie a aukcie a otvorila tiež debatu sme-
rom k súčasným problémom či deficitom v oblasti
trhu s uměním či k spoločensko-ekonomickému fun-
govaniu umenia v Maďarsku dnes. Tak vyprovoko-
vala na kolokviu diskusiu okolo existencie či skór ne-
existencie trhu s uměním v bývalom východnom blo-
ku a tiež otvorila otázku fungovania výtvarnej kriti-
ky vo východnej Europe, kde z obecenstva zazněla
úvaha či nepatří zásadné slovo a moc v evaluačných
procesoch samotným umelcom.
Do rámca prehladových štúdií možno priradiť
i metodologicky ojedinělý príspevok od pařížského
3 Michael NORTH spolu s D. ORMRODOM je editorem an-
tologie s názvom/M Ntarketsin Europe 1400— 1800. Aldershot
1998.
175
zabezpečila Nadácia — Centrum súčasného umenia.
Ako avizoval program konferencie, celá problemati-
ka bola rozdělená do niekolkých blokov: od kontex-
tov a implikácií dialektiky umenia a trhu k dalším
trom častiam, ktoré sa týkali historických dimenzií
a metamorfóz dialektiky umenia a trhu až po příspěv-
ky k súčasným antinómiám a budúcim perspektivám
tejto problematiky. Konferencie sa zúčastnili mnohí
významní odborníci, bádatelia v uvedenej oblasti zo
západnej i východnej Európy a tiež z USA. Po úvod-
nej prednáške Jána Bakoša, nazvanej „Dějiny umenia:
od kritiky ideologie k apologii trhu“\ ktorou naznačil dva
krajné póly sociálnych dějin umenia a ich premeny
počnúc Jacobom Burckhardtom a končiac Michaelom
Baxandallom a Světlanou Alpers, odznelo množstvo
príspevkov, ktoré by sa dali rozdeliť do niekolkých
skupin.
I.
Prvú skupinu príspevkov možno označit’ ako fun-
dované historické překladové štúdie, kde sa autoři
věnovali například vývojů a specifikám trhu s uměním
v západnej Europe od 16. po začiatok 20. storočia.
Tak sa Peter Burke ako kultúrny historik zameral na
skúmanie vzťahu medzi uměním a spoločenskými
inštitúciami, zbieraním a trhom, Michael North ako
specialista na finančné dějiny a dějiny obchodu
a kultúry3 ponúkol historický prehlad západoeuróp-
skeho trhu s uměním, ktorý chápe mimo problema-
tiky zákazky, lokalizujúc jeho počiatky do 13- storo-
čia v Taliansku. Jeho referát zahrnul významné cen-
tra obchodu s uměleckými dielami ako sú Bruggy
v 15. storočí, Antwerpy v 16. storočí, nemecký, ho-
landský, anglický trh až po new-yorský trh s uměním
v súčasnosti.
Do tzv. prehladových štúdií možno zaradiť tiež
referáty východoeurópskych historikov umenia, a to
jednak ruského byzantinistu Michaela Bibikova, ktorý
sa věnoval umeniu v kontexte komunikácie a šírenia
informácií od středověku po 19- storočie a dvoch ma-
ďarských kurátorov a kritikov Gábora Ebliho a An-
drása Zwickla. Vztahy ideologie a trhu, ktoré už ur-
čitým spósobom indikovala přednáška Jána Bakoša
(a aj možnú konfrontáciu Východu a Západu) zazněli
v referátoch spomenutých účastníkov kolokvia. Ebli
a Zwickl zametali svoju pozornosť na zberatelské
a výstavné aktivity prvej a druhej polovice 20. storo-
čia a tiež na vztah patrónov a umelcov či kontroverz-
ně polohy zbierania a podporovania neoavantgard-
ných umelcov za socializmu. V oboch príspevkoch
však bolo zjavné, že ide vlastně o základný, prvotný
výskům v tejto oblasti a možno preto aj tu převážil
pozitivistický přístup s množstvom faktov a detailov
nad hlbšou analýzou. Potřeba obhajoby zakázaného
umenia i jeho tajného a vášnivého zbierania v minu-
lom režime svědčí sice o kritickom postoji, ale často
prináša iba čiernobiele stanoviská bez teoretických
zdůvodnění. Z inej perspektivy pristúpila k tomuto
problému Eva Forgács (žijúca od roku 1994 v USA),
ktorá vo svojom příspěvku nazvanom „Trh a morálka“
zametala pozornosť na zjavné rozdiely konceptu mo-
derného umenia vo vzťahu k trhu vo východnej Eu-
rope a v západnom svete. Vychádzajúc z osobných
skúseností v rodnom Maďarsku a v USA, charakteri-
zovala umenie v socialistickom Maďarsku ako „po-
svátné a tajné“, spájané s otázkou modernistickej etiky
tvorby, ktorá bola v rozpore s akýmkolvek profitom
prostredníctvom umenia. S tradičné problematickým
vzťahom avantgardy k trhu tu súvisela spoločenská
rola umelca i ďalšie faktory, evaluačně mechanizmy
či koncept úspěchu. Forgács špecifikovala úspěch ako
cosi, čím sa vlastně opovrhovalo, pretože úspěch bol
automaticky spájaný s úspechom komerčným. Okrem
striktně avantgardistických postojov, ktoré sa nezná-
šali s konceptom umenia, kde „úspěch na trhu robíumelca
akceptovaným a bez trhu by akceptovaným nebol“ (Yves-
Alain Bois), Forgács připomenula inú situáciu
v Maďarsku počnúc 80. rokmi, keď začali vznikať
komerčně galérie a aukcie a otvorila tiež debatu sme-
rom k súčasným problémom či deficitom v oblasti
trhu s uměním či k spoločensko-ekonomickému fun-
govaniu umenia v Maďarsku dnes. Tak vyprovoko-
vala na kolokviu diskusiu okolo existencie či skór ne-
existencie trhu s uměním v bývalom východnom blo-
ku a tiež otvorila otázku fungovania výtvarnej kriti-
ky vo východnej Europe, kde z obecenstva zazněla
úvaha či nepatří zásadné slovo a moc v evaluačných
procesoch samotným umelcom.
Do rámca prehladových štúdií možno priradiť
i metodologicky ojedinělý príspevok od pařížského
3 Michael NORTH spolu s D. ORMRODOM je editorem an-
tologie s názvom/M Ntarketsin Europe 1400— 1800. Aldershot
1998.
175