DOI Artikel:
Bubryák, Orsolya: Ein bürgerlicher Mäzen in dem 17. Jahrhundert: Johannes Weber (1612-1684), Stadtrichter von Prešov
DOI Seite / Zitierlink:https://doi.org/10.11588/diglit.51712#0206
Meštiansky mecenát v 17. storočí: Ján Weber (1612 - 1684),
prešovský richtár
Resumé
Napriek faktu, že jeden z prešovských richtárov
Ján Weber (1612-1684) je vsúčasnosti známou his-
torickou postavou, vo váčšine príručných slovníkov
o ňom nie je možné nájsť žiadne informácie, připad-
ne sú uvedené fakty nesprávné. Je to o to prekvapu-
júcejšie, že Ján Weber bol vynikajúcim politikom
a vzdělaným mešťanom, lekárom a lekárnikom, kto-
rý viac ako štyridsať rokov ako člen magistrátu města
Prešov a pátnásť rokov ako richtár významné ovplyv-
ňoval osudy města. Rovnako je závažná jeho literárna
tvorba: Ján Weber je autorom troch tlačou vydaných
literárnych diel tzv. Spéculum regum, básnických diel
s námetom z politických dějin (Janus Bifrons z roku
1662, Lectio Principům z roku 1665, Wappen der könig-
lichen freyen Stadt Epperies z roku 1668) a malej pří-
ručky proti moru (Amuletům z roku 1644), pričom on
sám sa ako kresliar — diletant a velkorysý mecén pod-
statné zapísal i do dějin výtvarného umenia.
Z diel, ktoré vznikli na jeho objednávku, dnes
poznáme len mědirytiny, ktoré tvořili súčasť jeho li-
terárnych diel (prevažne diela Janus Bifrons a Lectio
Principům). Každé z jeho Spéculum regum bolo chápané
v intenciách sebareprezentácie, a to najmä z podnětu
vyzdvihnutia jeho stúpania v rebríčku meštianskej
spoločnosti vďaka získaniu richtárskej funkcie. Ako
ilustrácie svojich diel používal takmer celý aparát vte-
dajšej grafickej tvorby: medzi rytinami nájdeme tak
portréty, veduty, historické vyobrazenia, ako aj titul-
né listy tzv. Frontispitz a alegorické zobrazenia. V pí-
semných prameňoch rozpoznáváme i ďalšie diela, ako
například alegóriu, v ktorej on sám vystupuje ako
obávaný vojvodca, alebo oltárny obraz, ktorý bol v mi-
nulosti umiestnený v prešovskom farskom kostole. Pri
výbere a objednávaní grafických diel upřednostnil tie,
ktoré slúžili ako nástroj reprezentácie a prezentovali
mecénsku činnost’ vysokej šlachty, ktorú Weber opi-
soval vo svojich dielach. On sám sa vo svojom osob-
nom živote tiež pokúšal o užší vzťah so šlachtickou
triedou: stal sa vrchným lekárnikom palatína Fran-
tiška Wesselényiho, oženil sa s dcérou anglickej aris-
tokratky Jane Elisabeth Weston of Roxwell (huma-
nistickou poetkou známou ako Johanna Elisabetha
Westonia), birmovnými rodičmi jeho dětí boli gróf-
ka Mária Széchy, grófi Ján Rottal a Juraj Szelepché-
nyi, ostřihomský arcibiskup.
Dnes známa mecénska činnost’ Jána Webera tr-
vala len krátké obdobie 60-tych rokov 17. storočia
a skončila jeho posledným dielom Wappen der könig-
lichen freyen Stadt Epperies, v ktorom bola pozornosť
sústredená najmä na tzv. Frontispitz. V ďalšom obdo-
bí sa už v prameňoch s ním objednanými dielami ne-
stretneme, no napriek tomu je možné, s pomocou ar-
chiválií, vtedajších opisov a Weberových vlastných
literárnych diel načrtnúť portrét mecéna v meštian-
skom prostředí 17. storočia.
198
prešovský richtár
Resumé
Napriek faktu, že jeden z prešovských richtárov
Ján Weber (1612-1684) je vsúčasnosti známou his-
torickou postavou, vo váčšine príručných slovníkov
o ňom nie je možné nájsť žiadne informácie, připad-
ne sú uvedené fakty nesprávné. Je to o to prekvapu-
júcejšie, že Ján Weber bol vynikajúcim politikom
a vzdělaným mešťanom, lekárom a lekárnikom, kto-
rý viac ako štyridsať rokov ako člen magistrátu města
Prešov a pátnásť rokov ako richtár významné ovplyv-
ňoval osudy města. Rovnako je závažná jeho literárna
tvorba: Ján Weber je autorom troch tlačou vydaných
literárnych diel tzv. Spéculum regum, básnických diel
s námetom z politických dějin (Janus Bifrons z roku
1662, Lectio Principům z roku 1665, Wappen der könig-
lichen freyen Stadt Epperies z roku 1668) a malej pří-
ručky proti moru (Amuletům z roku 1644), pričom on
sám sa ako kresliar — diletant a velkorysý mecén pod-
statné zapísal i do dějin výtvarného umenia.
Z diel, ktoré vznikli na jeho objednávku, dnes
poznáme len mědirytiny, ktoré tvořili súčasť jeho li-
terárnych diel (prevažne diela Janus Bifrons a Lectio
Principům). Každé z jeho Spéculum regum bolo chápané
v intenciách sebareprezentácie, a to najmä z podnětu
vyzdvihnutia jeho stúpania v rebríčku meštianskej
spoločnosti vďaka získaniu richtárskej funkcie. Ako
ilustrácie svojich diel používal takmer celý aparát vte-
dajšej grafickej tvorby: medzi rytinami nájdeme tak
portréty, veduty, historické vyobrazenia, ako aj titul-
né listy tzv. Frontispitz a alegorické zobrazenia. V pí-
semných prameňoch rozpoznáváme i ďalšie diela, ako
například alegóriu, v ktorej on sám vystupuje ako
obávaný vojvodca, alebo oltárny obraz, ktorý bol v mi-
nulosti umiestnený v prešovskom farskom kostole. Pri
výbere a objednávaní grafických diel upřednostnil tie,
ktoré slúžili ako nástroj reprezentácie a prezentovali
mecénsku činnost’ vysokej šlachty, ktorú Weber opi-
soval vo svojich dielach. On sám sa vo svojom osob-
nom živote tiež pokúšal o užší vzťah so šlachtickou
triedou: stal sa vrchným lekárnikom palatína Fran-
tiška Wesselényiho, oženil sa s dcérou anglickej aris-
tokratky Jane Elisabeth Weston of Roxwell (huma-
nistickou poetkou známou ako Johanna Elisabetha
Westonia), birmovnými rodičmi jeho dětí boli gróf-
ka Mária Széchy, grófi Ján Rottal a Juraj Szelepché-
nyi, ostřihomský arcibiskup.
Dnes známa mecénska činnost’ Jána Webera tr-
vala len krátké obdobie 60-tych rokov 17. storočia
a skončila jeho posledným dielom Wappen der könig-
lichen freyen Stadt Epperies, v ktorom bola pozornosť
sústredená najmä na tzv. Frontispitz. V ďalšom obdo-
bí sa už v prameňoch s ním objednanými dielami ne-
stretneme, no napriek tomu je možné, s pomocou ar-
chiválií, vtedajších opisov a Weberových vlastných
literárnych diel načrtnúť portrét mecéna v meštian-
skom prostředí 17. storočia.
198