DOI Heft:
Obsah
DOI Artikel:Bartošová, Zuzana: Za Ivou Mojžišovoi: (4. april 1939, Bratislava - 26. január 2014, Bratislava)
DOI Seite / Zitierlink:https://doi.org/10.11588/diglit.51716#0208
SPRÁVY / NEWS
ARS 47, 2014, 2
Za Ivou Mojžíšovou
(4. apríl 1939, Bratislava — 26. január 2014, Bratislava)
Zuzana BARTOŠOVÁ
Smrťou Ivy Mojžíšové] stratila slovenská umelec-
kohistorická obec jednu z najvýraznějších osobností
posledného polstoročia. Odborníčka na umenie 20.
storočia mala niekol’ko okruhov tém, ktorým sa
hlbšie a zanietene věnovala. Predovšetkým to bolo
aktuálně výtvarné dianie šesťdesiatych rokov, jeho
tendencie i osobnosti, a to rovnako slovenské, ako
světové. Obdobie liberálnej politickej atmosféry,
kedy aj ona vstúpila svojimi aktivitami do veřejného
priestoru, ju formovalo nielen k otvorenosti voči
novým myšlienkam a novým uměleckým postupom
i koncepciám, ale aj otvorenosti voči světu, pričom
sloboda a demokracia bola predpokladom túto otvo-
renosť žit’. Po invázii vojsk Varšavského paktu do
Československa (august 1968) sa změnila politická
atmosféra a o cosi neskór, po 2. zjazde slovenských
výtvarných umelcov (november 1972), sa radikálně
obmedzila sloboda prejavu vo výtvarnom umění. Iva
Mojžíšová reagovala tým, že dlhodobo zametala svo-
ju pozornost’ na oblasti, kam nezasahovala ideológia:
intenzívnejšie sa věnovala scénografii, ktorá jej aj
predtým bola blízka a medzivojnovému umeniu, ne-
skór aj fotografii. Po Nežnej revolúcii zúročila svoju
prácu v týchto sférách vydáním zásadných publikácií
i kolektívnych monografií. Uvažovanie o výtvarnej
kritike, jej dějinách i aktuálnosti, dominovalo u Ivy
Mojžišovej naj má v prechodnom období „kultúrnej
zotrvačnosti“1 rokov 1968 až 1972.
Iva Mojžíšová mala všetky předpoklady stať
sa mienkotvornou historickou umenia.2 Pochá-
dzala z rodiny vzdelancov. Jej otec bol významný
lekár-ortopéd, Ján Červeňanský3, matka Nuta bola
1 Termín „kultúrna zotrvačnosť“ používám vo svojich textoch,
ktoré sa vzťahujú k slovenskému výtvarnému umeniu rokov
1968 až 1972: napriek niektorým zásadným negativným
ideologicky motivovaným zásahom do kultúry a umenia,
ešte stále bolo možné zveřejňovat’ diela, ktoré neakceptovali
oficiálnymi strukturami deklarovaný příklon k socialistickému
realizmu.
2 O předpokladech osobnosti vedca/vedkyne, historika/his-
toričky umenia bližšie: MOXEY, K.: Dějiny umenia po smrti
„smrti autora“. In: Minulost' v přítomnosti. Súčasné umenie a ume-
leckohistorickémýty. Ed.J. BAKOS. Bratislava 2002, s. 9-27, cit.
s. 19-20.
3 Prof. Ján Červeňanský (1905-1977). Podlá: Ján Červeňanský.
Osobný fond. 1925- 1977 (2006). Inventář. Sprac. L. KAMEN-
COVÁ. Ustredný archív Slovenskej akdémie vied. Bratislava
2008. www.archiv.sav.sk.
200
ARS 47, 2014, 2
Za Ivou Mojžíšovou
(4. apríl 1939, Bratislava — 26. január 2014, Bratislava)
Zuzana BARTOŠOVÁ
Smrťou Ivy Mojžíšové] stratila slovenská umelec-
kohistorická obec jednu z najvýraznějších osobností
posledného polstoročia. Odborníčka na umenie 20.
storočia mala niekol’ko okruhov tém, ktorým sa
hlbšie a zanietene věnovala. Predovšetkým to bolo
aktuálně výtvarné dianie šesťdesiatych rokov, jeho
tendencie i osobnosti, a to rovnako slovenské, ako
světové. Obdobie liberálnej politickej atmosféry,
kedy aj ona vstúpila svojimi aktivitami do veřejného
priestoru, ju formovalo nielen k otvorenosti voči
novým myšlienkam a novým uměleckým postupom
i koncepciám, ale aj otvorenosti voči světu, pričom
sloboda a demokracia bola predpokladom túto otvo-
renosť žit’. Po invázii vojsk Varšavského paktu do
Československa (august 1968) sa změnila politická
atmosféra a o cosi neskór, po 2. zjazde slovenských
výtvarných umelcov (november 1972), sa radikálně
obmedzila sloboda prejavu vo výtvarnom umění. Iva
Mojžíšová reagovala tým, že dlhodobo zametala svo-
ju pozornost’ na oblasti, kam nezasahovala ideológia:
intenzívnejšie sa věnovala scénografii, ktorá jej aj
predtým bola blízka a medzivojnovému umeniu, ne-
skór aj fotografii. Po Nežnej revolúcii zúročila svoju
prácu v týchto sférách vydáním zásadných publikácií
i kolektívnych monografií. Uvažovanie o výtvarnej
kritike, jej dějinách i aktuálnosti, dominovalo u Ivy
Mojžišovej naj má v prechodnom období „kultúrnej
zotrvačnosti“1 rokov 1968 až 1972.
Iva Mojžíšová mala všetky předpoklady stať
sa mienkotvornou historickou umenia.2 Pochá-
dzala z rodiny vzdelancov. Jej otec bol významný
lekár-ortopéd, Ján Červeňanský3, matka Nuta bola
1 Termín „kultúrna zotrvačnosť“ používám vo svojich textoch,
ktoré sa vzťahujú k slovenskému výtvarnému umeniu rokov
1968 až 1972: napriek niektorým zásadným negativným
ideologicky motivovaným zásahom do kultúry a umenia,
ešte stále bolo možné zveřejňovat’ diela, ktoré neakceptovali
oficiálnymi strukturami deklarovaný příklon k socialistickému
realizmu.
2 O předpokladech osobnosti vedca/vedkyne, historika/his-
toričky umenia bližšie: MOXEY, K.: Dějiny umenia po smrti
„smrti autora“. In: Minulost' v přítomnosti. Súčasné umenie a ume-
leckohistorickémýty. Ed.J. BAKOS. Bratislava 2002, s. 9-27, cit.
s. 19-20.
3 Prof. Ján Červeňanský (1905-1977). Podlá: Ján Červeňanský.
Osobný fond. 1925- 1977 (2006). Inventář. Sprac. L. KAMEN-
COVÁ. Ustredný archív Slovenskej akdémie vied. Bratislava
2008. www.archiv.sav.sk.
200