Obaja apoštoli sú situovaní clo centra obrazu.
Stoja na vyvýšenom pahorku; v poslednom objatí
před smrťou. Katov pomocník, držiaci dlhú ko-
piju, pokúša sa ich odtrhnúť. Vpředu vlavo klačí
další, ktorý drží v ruke povraz omotaný okolo
Petrovej ruky. V pozadí vlavo čakajú na koniec
rozlúčky dvaja jazdci, jeden z nich tahá Petrov
plášť. Na zemi, před oboma apoštolmi, leží dře-
vený kříž s klučami a roztvorená kniha s mečom
- atribúty svätcov spolu s mučiaeimi nástrojmi.
V hornej časti obrazu, kam smerujú pohlady
oboch svätcov, vznáša sa ako vidina chrám sv.
Petra v Říme, okolo jeho svátožiary poletujú dva
putti. Vpravo v pozadí sa ako simultánny dej
odohráva už výjav Pavlovej popravy.
Napriek tomu, že je naznačené prostredie,
v ktorom sa výjav odohráva, vynárajú sa postavy
plasticky z neurčitého hnedastého pozadia. Ostrý
kontrast světla a tieňa zmakčuje striebristá
atmosféra, v ktorej strácajú intenzitu jasné sýte
tóny šiat oboch svätcov — u apoštola Petra je to
kobaltovomodrý šat s bielym rukávom a plášťom,
u apoštola Pavla tmavotyrkysový šat s jasno-
červeným plášťom — i hnedasté a šedobiele tóny
šiat ich popravovatel’ov. Chladné osvetlenie pre-
chádza v horných partiách obrazu do zelenastého
svetielkovania, ktoré podčiarkuje fiktívnosť chrá-
mu sv. Petra. Výjav popravy v pozadí je celý
modelovaný světlými tónmi, ktoré ho diferencuj ú
od hlavně j scény rozlúčky a odkazuj ú tiež do
neskutočnej sféry. Obraz nebol ešte reštaurovaný,
je značné poškodený a stmavnutý. Naša před-
stava o jeho farebnosti nie je preto iste celkom
přesná.
Obraz v Pruskom, ktorý doterajšia odborná
literatúra o Maulbertschovi nepozná, nie je to-
muto autorovi pripísaný v Pressburger Zeitung
bezdôvodne. Slohový rozbor atribúcii zásadné
neprotiřečí, skór ju podporuje. Ešte pádnějším
dókazom je porovnáme diela s kompozíciami
s rovnakým námetom, ktoré sú v literatúre dolo-
žené ako práce Maulbertschove, alebo patria
do jeho okruhu. Všetky tieto diela sú úzko medzi
sebou příbuzné a nesporná je aj ich podobnosť
s obrazom hlavného oltára v Pruskom.
Najvýznamnějším z týchto diel je obraz hlav-
ného oltára vo farskom kostole v Hrádku pri
Znojmě. Je Maulbertschom signovaný a vznikol
v rokoch 1766—1767.10 Jeho námetom je tak isto
ako v Pruskom rozlúčka apoštolov Petra a Pavla
1. F. A. Maulbertsch: Rozlúčka apoštolov Petra a Pavla
před popravou, oltárny obraz z hlavného oltára vo farskom
kostole v Hrádku pri Znojmě. Foto O. Míša.
před popravou. K obrazu sa zachovali přípravné
škice — olejové bozetto v majetku Rakúskej galé-
rie vo Viedni11 a kresba vo viedenskej Albertine.12
Ďalšou prácou s tou istou kompozíciou je kresba
v majetku Moravskej galérie v Brně, signovaná
Jozefom Winterhalterom, ktorú publikoval K.
Garzarolli-Thurnlackh ako Maulbertschovu prí-
pravnú štúdiu k obrazu v Hrádku13 a ktorá bola
v monografii o Maulbertschovi od K. Garasovej14
označená za Winterhalterovu kresbu podlá spo-
mínaného Maulbertschovho obrazu. Ten istý
námět, podobné komponovaný, nájdeme aj na
125
Stoja na vyvýšenom pahorku; v poslednom objatí
před smrťou. Katov pomocník, držiaci dlhú ko-
piju, pokúša sa ich odtrhnúť. Vpředu vlavo klačí
další, ktorý drží v ruke povraz omotaný okolo
Petrovej ruky. V pozadí vlavo čakajú na koniec
rozlúčky dvaja jazdci, jeden z nich tahá Petrov
plášť. Na zemi, před oboma apoštolmi, leží dře-
vený kříž s klučami a roztvorená kniha s mečom
- atribúty svätcov spolu s mučiaeimi nástrojmi.
V hornej časti obrazu, kam smerujú pohlady
oboch svätcov, vznáša sa ako vidina chrám sv.
Petra v Říme, okolo jeho svátožiary poletujú dva
putti. Vpravo v pozadí sa ako simultánny dej
odohráva už výjav Pavlovej popravy.
Napriek tomu, že je naznačené prostredie,
v ktorom sa výjav odohráva, vynárajú sa postavy
plasticky z neurčitého hnedastého pozadia. Ostrý
kontrast světla a tieňa zmakčuje striebristá
atmosféra, v ktorej strácajú intenzitu jasné sýte
tóny šiat oboch svätcov — u apoštola Petra je to
kobaltovomodrý šat s bielym rukávom a plášťom,
u apoštola Pavla tmavotyrkysový šat s jasno-
červeným plášťom — i hnedasté a šedobiele tóny
šiat ich popravovatel’ov. Chladné osvetlenie pre-
chádza v horných partiách obrazu do zelenastého
svetielkovania, ktoré podčiarkuje fiktívnosť chrá-
mu sv. Petra. Výjav popravy v pozadí je celý
modelovaný světlými tónmi, ktoré ho diferencuj ú
od hlavně j scény rozlúčky a odkazuj ú tiež do
neskutočnej sféry. Obraz nebol ešte reštaurovaný,
je značné poškodený a stmavnutý. Naša před-
stava o jeho farebnosti nie je preto iste celkom
přesná.
Obraz v Pruskom, ktorý doterajšia odborná
literatúra o Maulbertschovi nepozná, nie je to-
muto autorovi pripísaný v Pressburger Zeitung
bezdôvodne. Slohový rozbor atribúcii zásadné
neprotiřečí, skór ju podporuje. Ešte pádnějším
dókazom je porovnáme diela s kompozíciami
s rovnakým námetom, ktoré sú v literatúre dolo-
žené ako práce Maulbertschove, alebo patria
do jeho okruhu. Všetky tieto diela sú úzko medzi
sebou příbuzné a nesporná je aj ich podobnosť
s obrazom hlavného oltára v Pruskom.
Najvýznamnějším z týchto diel je obraz hlav-
ného oltára vo farskom kostole v Hrádku pri
Znojmě. Je Maulbertschom signovaný a vznikol
v rokoch 1766—1767.10 Jeho námetom je tak isto
ako v Pruskom rozlúčka apoštolov Petra a Pavla
1. F. A. Maulbertsch: Rozlúčka apoštolov Petra a Pavla
před popravou, oltárny obraz z hlavného oltára vo farskom
kostole v Hrádku pri Znojmě. Foto O. Míša.
před popravou. K obrazu sa zachovali přípravné
škice — olejové bozetto v majetku Rakúskej galé-
rie vo Viedni11 a kresba vo viedenskej Albertine.12
Ďalšou prácou s tou istou kompozíciou je kresba
v majetku Moravskej galérie v Brně, signovaná
Jozefom Winterhalterom, ktorú publikoval K.
Garzarolli-Thurnlackh ako Maulbertschovu prí-
pravnú štúdiu k obrazu v Hrádku13 a ktorá bola
v monografii o Maulbertschovi od K. Garasovej14
označená za Winterhalterovu kresbu podlá spo-
mínaného Maulbertschovho obrazu. Ten istý
námět, podobné komponovaný, nájdeme aj na
125