Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1.1967)

Poznámky

1 Porov. Emilián Stavrovský, K triednemu bojů pod-
daných na severovýchodnom polsko-uhorskom pohraničí
v druhej polovici 17. a v prvej polovici 18. storočia, Sborník
prací Filosofické fakulty Brněnské university, 1961,
C 8, 296 a n.; Milan Šmerda, K otázce zbojnictví jako
formy třídního boje, tamže, 113 a n.; Pavel Horváth,
Poddaný lud na Slovensku v prvej polovici 18. storočia,
Bratislava 1963, 254 a n.
2 Andrej Melicherčík, Jánošíkovská tradícia na Slo-
vensku, Bratislava 1952; tenže, Juraj Jánošík. Hrdina
protifeudálneho odboja slovenského ludu (II. přepracované
a doplněné vydanie), Bratislava 1963.
3 Už v legende o sv. Svoradovi a Benedikovi, ktorú
spísal mnich Maurus v polovici 11. storočia, hovoří sa
o zbojníkoch v horách v okolí Nitry. Porovnaj Ján
Stanislav, Kultura starých Slovákov, Bratislava 1944,
66; J. Mišianik, J. Minárik, M. Michalcové, A. Me-
licherčík, Dějiny staršej slovenskej literatúry, Bratislava
1958, 50 a n.
1 J. Vencko, Dějiny štiavnického opátstva na Spiši,
Ružomberok 1927, 283.
5 Ide o dva oceloryty, ručně kolorované, formátu
48 x 58 cm. V zbierkach ÚEUV v Bratislavě.
6 Je to napr. neznačený litografovaný list Zbojníci od
neznámého autora, predstavujúci chytenie zbojníkov
pandúrmi, ktorý vyšiel ako příloha bratislavského ča-
sopisu Fillértár I, 1834, č. 22, před s. 171. V tejto sú-
vislosti třeba uviesť aj litografiu viedenského grafika J.
Clarota (1797—1854) Slovenskí zbojníci, ktorý má
formát 25,5 X 30 cm a je značný ,,J. B. Clarot gez. u.
litogr. ... in Comnrssion bey Cuppi & Comp. in Wien“.
Vo veřejných zbierkach na Slovensku sme na tento list
nenarazili; jediný nám známy exemplár je v zbierkach
Historickej obrazárně (Torténelmi Képcsarnok) v Bu-
dapešti. V literatúre sa uvádzajú aj dva ďalšie Clarotove
listy, a to Zbojníci a pandúri a Zbojníci, obidva majú mať
značenie „Joh. Clarot lith. u. herausgegeben“ (Szendrei
J. — Szentiványi Gy., Magyar képzômüvészek lexikona
I, Budapešť 1915, 309); akékolvek iné údaje o týchto
dvoch listoch nám chýbajú.
7 Z literatúry poznáme napr. oleje K. P. Herbsthoffera
(1821 1876) Zbojnická varta (1842), H. Kanna (1813—
1860) Striehnúci zbojník (po 1843), Š. Skyčálía-Klinov-
ského (1820—cca 1882) Zbojník Imrich Bogár, a i.
Zbojnická tematika je povědomá aj německému maliar-
stvu; spomína sa v ňom plátno Zbojník od Ferdinanda
Theodora Hildebrandta (1804—1874).

8 Nápadné je to na liste s názvom „Horal z dolnej
Oravy alebo z Liptova“, publikovanom v diele E. Dub-
nická, Peter M. Bohúň, Bratislava 1960, obr. prii. 9.
9 Například Bohúňov list Bača a hájnik spod Orav-
ského zámku (repr. tamže, obr. prii. 6) sa představové
združuje s Clarotovým listom Slovenskí zbojníci.
1,1 Terminologicky presne by sa málo hovořit: pod-
malby na skle.
11 Obrazy sa kopírovali buďto jeden z druhého alebo
z nějakého predkresleného listu, ktorý sa podkládal pod
sklo — získal sa tak vždy zrkadlový obraz předlohy.
12 Andrej Polonec, Obraz ,,Jánošíkova družina“ ako
ludový umělecký výtvor, časopis Muzeálnej slovenskej
společnosti XXXII. 1941, 43 a n.
13 V článku Jánošík vo výtvarnom umění, I. Pudové
výtvarné umenie (Vlastivědný časopis XII, 1963, č. 1.
27) som v takejto súvislosti medziiným uviedol istého
Šmída, ktorý na Bzovej maloval tradičné ludové jánoší-
kovské obrázky na skle. Vyslovil som přitom domnienku,
že išlo o Bzovú v okrese Uherské Hradiště. Medzičasom
som však zistil, že Bzová bola i v okrese Zvolen a naviac
že tam bola aj sklená hutá. Z toho takmer nepochybné
vychodí, že uvedený ludový maliar pósobil na strednom
Slovensku, a nie na moravsko-slovenskom pomedzí.
(Porov. Elena Maróthy-Šoltésová, Sedemdesiat rokov
života. Autobiografická rozprava, Martin 1925. 4.) Kol-
portáž obrázkov na skle obstarávali zvačša podomoví
skláři. (Porov. G. K. Zechenter-Laskomerský, Vý-
lety po Slovensku, Spisy IV, Bratislava 1962, 64 a n.)
11 Porovnaj obraz Jánošík s družinou zo zbierok Slo-
venského národného muzea v Martine. Farebne repro-
dukovaný v diele Slovenské ludové umenie, Výtvarný
přejav II. Bratislava 1954, č. LXIX.
15 Vo výskoku s takmer skríženými nohami bol zná-
zorňovaný napr. keltský jelení boh Cernunnos. (Rudolf
Broby Johansen, Kunstund Umwelt, Dresden 1962, 97.)
18 So zaujímavým príkladom izokefálie sa střetáváme
na hrade Krásna Hôrka. V jednej zo siení hradu, v ktorej
sa svojho času odbavovali zhromaždenia Gemerskej
stolice, zachoval sa súbor barokových stolíc o nerovnakej
úrovni sedacej plochy — to aby mali všetci účastníci
zasadnutia hlavy v rovnakej výške. Stoličky predstavujú
v tomto případe akýsi negativ izokefálie.
17 O typových survivaloch a o ich změnách vplyvom
zabudnutia a nepochopenia pozři N. Mein i kovo vá-
Papoušková, Kozák Mamaj, Tvar XIII, 1962, č. 9,
284 a n.

11